Zaujímavý článok som hneď v úvode toho 101. dňa ukrajinsko-ruskej vojny objavila.
Realistický.
Hovorí o tom, že pravdepodobnosť návratu Donecka a Luhanska ku Ukrajine je rovnaká ako predstava, že Čína začne vyjednávať s dalajlámom o Tibete. A rovnako absurdná je i predstava, že keby vážne ochorel, umrel, padol akýmkoľvek spôsobom Putin, tak by niekto ďalší pri moci chcel vrátiť toto územie Ukrajine
To sú oblasti, kde Kyjev nikdy „moc nemilovali“ – zhoršenie spojené s rokom 2014 na tom území viedlo ku úteku mladých a vzdelaných, starí a chorí, ktorí zostali, žili v biede, pretože v Donecku a Luhansku skoro 40 % obyvateľov bolo v dôchodku a kyjevská vláda im prestala v roku 2014 vyplácať dôchodky a sociálne dávky zdravotne postihnutým.
Článok hodnotí realisticky, že předpokládat, že by zde lidé někdy mávali ukrajinskými vlajkami a provolávali slávu Zelenskému, je představa z jiného světa. Vývoj spíše nasvědčuje tomu, že to je definitivně území pod přímým vlivem Ruska.
Článok veľmi jasne popisuje i situáciu Krymu, ktorý je už ruský a ruským i zostane. Tento poloostrov etnicky tvoria Rusi a po stáročia až do roku 1954 nebol ukrajinský.
Myslím, že to celé dopadne tak, že Západ vyrokuje s Ruskom mier – bez Zelenského.
A hej – 101 deň vojny priniesol aj odhalenie, že do ukrajinsko-ruskej vojny nastúpil aj dobrovoľník zo Slovenska. Na fotke z Mariupolu ho šiltovka s vlajkou a sprievodný text označili na socsieti
Vraj tam kopu neprajných komentov rodáci krajania dali. A vraj si od Čaputovej súhlas nežiadal, čím sa vystavil trestu.
Hej, 101 deň vojny. Som zvedavá čo ešte prinesie.
Elena