Česi začali uvažovať o tom, ako to bude ďalej – a už sa objavujú demonštranti – ako poukazuje článok v linku
V ekonomice se přitom ještě nic zásadního neděje a lidé už protestují. Jaké to bude asi na podzim, až na nás ve velkém dopadnou vyšší hypotéky, dražší energie a hlavně ceny potravin?
Zjavne ideme do zlých čias.
K téme je nepochybne dobré pouvažovať o tom, koľko by mala byť „mzda na dôstojný život“. O tom píše článok v linku
Dôstojnú mzdu chápe ako mzdu za plný pracovný úväzok, ktorá by pokryla potreby dospelého s dieťaťom, aj ich voľnočasové potreby a ešte by mohli aj niečo usporiť.
Článok uvádza, že takúto mzdu nedosahuje v Česku 41 % ľudí zamestnaných v súkromných firmách a až 58 % ľudí pracujúcich v štátnom sektore.
Každou výplatou ľudia chudobnejú a zhoršuje sa ich životná úroveň. Niektorí berú z úspor, iní úspory nemajú a tak sa len uskromňujú. Upozorňuje, že už dávno bolo potrebné uskutočniť zásadné ekonomické reformy, ktoré by mzdy priblížili mzdám západných krajín.
U nás to bude zrejme % podobné, ak nie horšie.
Na fb som sa dočítala k informácii, že v roku 1989 sme mali 2 miliardy prebytku a v súčasnosti máme dlh 60 miliárd, hoci sme rozpredali všetko čo sa len dalo.
Čoraz viac ožobráčení, čoraz viac zadĺžení, s rozpredanou krajinou,s krajinou plnou cudzích vojsk – akú budúcnosť zanechávame našim deťom?
A to ideme do čoraz horších čias, opakujem.
Prichádzame k dileme, na ktorú som minule v blogu poukázala. Článok v linku uvádza, ako sa môže roztočiť inflačná špirála –
Ak nebudú mať na úhradu bežných životných nákladov pracujúci, budú ochotní čoraz viac solidarizovať s tými, ktorí nepracujú? Robíme už teraz viac ako tri dni z piatich každý týždeň na solidárny systém. Už teraz majú niektorí pracujúci ľudia dve práce, aby prežili. Cesta nevedie tade, aby ešte oni hľadali ďalšiu prácu na prežitie – mali by do práce nabehnúť tí, ktorí u nás posedávali a vykladali, ako pre nich nie je atraktívna práca taká a onaká. Ale to by znamenalo nezvyšovať pomoc ľuďom, ktorí teraz žijú zo socdávok. Zvyšovanie sociálnych dávok povedie pri nezvýšení platov ku stupňovaniu napätia v spoločnosti.
A aj úsporné opatrenia majú svoje hranice – lebo ak všetci teraz plynom kúriaci prejdú na drevo, čau lesy. Čo poviete – komíny piecok z okien na sídliskách ako na Luníku dáme?
A ak všetci začnú kúriť elektrinou, vitaj blackout. Bude tu rozhodne skôr ako Putin, ktorým nás Heger straší…
A to ešte všetci tí analytici píšu, že bude horšie koncom roka a budúci rok.
Chceme to? Vážne chceme tak veľa obetovať pre „solidaritu s Ukrajinou“?
Veď Ukrajinci nás klamali, aby z nás vyrazili prachy. No ako to slušne nazvať?
Článok v linku o tom píše
A keďže mám rada vodnársky anticipačné myslenie – o dva kroky ďalej – pozrime sa, ako o tom Česi uvažujú.
Zaujímavo prepojil tému našich zlých čias a dôstojnosti mzdy a života s témou po skončení vojny na Ukrajine článok v linku
Hovorí o tom, že časť „utečencov“ sa domov nevráti. A že za nimi v rámci zlučovania rodín doputujú hlavne ich muži.
Kolik je ale Česko schopno absorbovat běženců, aby jim zabezpečilo důstojné ubytování (tím nejsou tělocvičny, ani stanové tábory, ani nějaká zástavba z kontejnerů)? … Bude schopen stát, kraje, města a obce, řešit sociální status uprchlíků, tedy různé dávky, po delší dobu? To nebudou týdny nebo měsíce, ale roky. Jak se změní rozpočty?Bude potřeba dál upravovat zákony a zadlužovat se? Co se škrtne a co nabobtná? Co to udělá s pracovním trhem? Ne každá maminka s malými dětmi bude schopna (a ochotna) jít do práce. Co bude pak? Bude mít taková osoba na živobytí, nebo to zůstane na státu?
Článok ďalej uvažuje, za akých podmienok im zaistia kvalitnú zdravotnú starostlivosť, kapacity pre postihnutých a duševne chorých, školy a škôlky… však majú poistný systém v sociálnej a zdravotnej oblasti – napchajú do neho desiatky tisíc ľudí zadarmo? No čo to asi spraví so systémom?
Aj u nás by sme si mali položiť rovnaké otázky, a hovoriť o nich verejne a otvorene. Položme si otázku, kde budú hranice našej pomoci. A čo bude potom, keď skončí vojna Ukrajiny s Rusmi?
Čo bude s „presídlencami“?
Elena
K diskusii palenque myslím, že som jasne naznačila cestu
A samozrejme ako prvý krok – kupovala by som ďalej ruskú ropu, plyn a suroviny. Tých, ktorí zjednali tieto podmienky znamenajúce pre nás ekonomickú aj ľudskú katastrofu by som trestne stíhala za poškodzovanie ekonomických záujmov štátu, vlastizradu a sabotáž. Ak sa to EU nepáči, nech nás vylúčia.
Verejne vyhlasujem, že Zelenskyj by mal prestať brať pre Ukrajinu ruský plyn a ropu, okamžite, samozrejme. Dovtedy nech zavrie hubu a nikomu nevykladá čo má alebo nemá robiť.
Nech sa namiesto rozdávania poučení iným krajinám ten pán zameria na starostlivosť o vlastných občanov – keby sa o nich riadne staral, neutekali by na krk nám – lebo Ukrajina je dosť veľká na to, aby ľudia z vojnou zasiahnutých oblastí prežili situáciu v pokojnej a vojnou nezasiahnutej časti krajiny.