Poslanec Benčík je dnes v centre môjho záujmu.
Nedám k nemu nijaký prívlastok, aby ma nebodaj nezažaloval.
Tí, ktorí ma poznajú, chápu z môjho zdanlivo ničnehovoriaceho a humorný prídych postrádajúceho komentára, že som v tejto chvíli drak šľahajúci plamene.
Útoky medveďov sa odohrali v poslednom čase viaceré.
Pani, ktorej otec zahynul minulý rok v dôsledku útoku medveďa včera v správach smutne hovorila, ako sa v posledný deň lehoty odvolalo ministerstvo,hoci rodina už túžobne čakala na ukončenie sporu. Súcitila som s ňou moc, viem že tie súdy dookola „vřtajú v rane“. A neskutočne to bolí – po strate blízkeho človeka vás toto zabíja druhý raz.
Snáď sa raz dočkajú odškodnenia.
Odškodnenia sa ale už dočkal poslanec Benčík.
Prípomeniem o ňom iba strohý fakt – jeho osobnosť chráni tento štát úžasne
– čo dokladujem rozsudkom, ktorým súd vo veci ochrany jeho osobnosti, dotknutej jedinou vetou v časopise Zem a vek.
Podstatou tej urážky jeho osobnosti bolo údajne vyjadrenie v článku, že svojimi blogmi kryje neonacistov na Ukrajine a vystavuje nebezpečenstvu slovenských občanov. Vyčítali mu, že údaje do blogov čerpal od ukrajinskej neziskovky Mirotvorec, ktorej činnosť odsúdili BSE, Reportéri bez hraníc i Medzinárodná federácia novinárov a pripisovali jej vinu za smrť niekoľkých novinárov.
Detaily sú v rozsudku, ktorý je verejne prístupný a link k nemu prikladám
Popri mediálnom ospravedlnení dostal poslanec Benčík 30 000 eur za tu nemajetkovú ujmu poškodením osobnosti.
A teraz urobím výkop za spravodlivosť.
Za poškodenie osobnosti jedinou vetou pre poslanca Benčíka prisúdili 30 000 eur odškodnenia.
Povedzte mi, nože mi povedzte – aké veľké odškodnenie by mali pri takejto mierke spravodlivosti dostať blízki toho pána medveďom zabitého?
A aké odškodnenie by mali dostať rodiny detí, ktoré zomreli v dôsledku závažného pochybenia lekárov???!!!!
Nerada používam slovo STRATA v súvislosti s našimi deťmi, ktoré už nežijú vinou chyby lekára.
Lebo startiť môžem kľúče či peňaženku a hľadať ju – my sme naše deti nestratili, ktosi v slovenskom zdravotníctve im svojim preukázane nedbalým a neodborným postupom vzal život.
MY SME NAŠE DETI NESTRATILI.
A ak slovo strata teraz používam, tak preto, aby ste pochopili, že táto situácia má dve tváre – jednou z nich je samotná smrť dieťaťa, ktoré niečím pochybením prišlo o život. A tou druhou tvárou je naša strata – lebo i náš život táto udalosť narušila celoživotne.
Je to strata strát – vracia sa táto bolesť do rany v niektorých situáciách – meniny, narodeniny, výročie úmrtia a pohrebu. Niečia svadba, niečie narodenie dieťaťa – a tichý hlások zašepká „prečo moje dieťa nikdy nie…“
Mamy „našich detí“ by vám o tom mohli rozprávať hodne dlho…
Poslanec Benčík dostal za ujmu na osobnosti mediálne ospravedlnenie.
V prípade úmrtia môjho syna sa páchateľka nikdy neospravedlnila, Nemocnica sa ospravedlnila za „spôsobenú finančnú ujmu nákladmi na pohreb“, nie za zavinenú smrť dieťaťa.
Blíži sa čas Maroškových narodenín – a ja si kladiem otázku čo je toto za obludný štát, ktorý zaisťuje takto diametrálne odlišný prístup ku spravodlivosti? Čo je toto za obludný systém spravodlivosti v podaní slovenskej justície?
Je to hanba, hanba slovenského súdnictva a hanba tohto štátu.
Elena