Lekárka operovala pacientovi nesprávne oko, namiesto chorého mu vyoperovala oko zdravé,
Pacient nevidí – a je to už celoživotný zásah do jeho zdravia. Pobúrene sa proti lekárke ozýva hŕba diskutérov na sociálnych sieťach.
A ja píšem môj názor otvorene – ako vždy.
V živote robíme chyby.
Každý z nás ich robí.
Ale nie každý z nás má odvahu sa ku svojej chybe čestne postaviť.
Táto pani doktorka to spravila – priznala svoju chybu a snaží sa pomáhať pacientovi, u ktorého zákrok prebehol.
Hoci sa mohla vyhovárať, že je to systémová chyba. Že bola unavená. Že za to pochybenie nemôže práve ona – lebo je pravdou, že keď ako operatérka prišla na sálu, pacient už mal prelepené jedno oko, urobil to ktosi z pomocného personálu. Prelepené býva oko, ktoré sa nemá operovať, v tomto prípade šlo o oko nesprávne. Pacient už bol uspatý. Chybu mohla odhaliť jedine tak, že by študovala v tej chvíli opätovne dokumentáciu pacienta a overovala, či nedošlo ku chybe. Ale kto z operatérov robí také niečo, keď sú operácie naplánované jedna za druhou?
Mohla sa vyhovárať, tak ako to robia pri svojej chybe iní lekári. Otáčajú sa chrbtom ku svojim pochybeniam i ku ich dôsledkom – klamú a retraumatizujú svojim konaním svojich pacientov či ich pozostalých. Vlastne všetci doteraz tak konali – okrem nej – o ktorých viem.
Mohla to tak urobiť. Ale neurobila to.
Postavila sa ku svojej chybe tvárou v tvár.
Poviem vám, je mi ľúto, že tá pani doktorka prestala operovať. Lebo nebála by som sa dať operovať práve jej.
Na rozdiel od mnohých iných lekárov, ktorí urobili chybu závažnú a nenapraviteľnú, pripravili ňou pacienta o život a ďalej spokojne i po celé roky pracovali, kým ich súd právoplatne neodsúdil.
Naozaj pokladáte za bezpečnejšie nechať liečiť ľudí, ktorí svoju závažnú chybu nepriznávajú, či ju nebodaj dokonca nepochopili?
Pani doktorka má moju úctu. Ako odborník aj ako človek sa postavila ku svojej chybe čestne.
Elena
K diskusii Predoperačné pohovory sa robia deň dopredu, nie tesne pred operáciou. No a je jasné, že pacient by mal byť kvalitne uspatý pri náročných operáciách, tak je pochopiteľné, že ho uspia pred príchodom operatéra.
zátoka_veľrýb
Nuž, ja vidím veľký rozdiel v správaní tejto lekárky, a správaní lekárky, ktorá zavinila smrť môjho dieťaťa či iných blízkych zo skupiny detí matiek Otvoreného listu premiérovi
Lekárka, ktorá zavinila smrť môjho syna svojim závažným pochybením – nie omylom, ako v tomto prípade – spokojne pracovala ďalej viac ako tri roky. Podobne i v ďalších prípadoch našich mŕtvych – falšovanie zdravotnej dokumentácie lekárom u Timejky, smrť v dôsledku dehydratácia v nemocnici, vypnutie alarmov na ARO, aby nerušili personál…
Škoda, že som nevidela Vaše vyjadrenie ani v jedinom z tých prípadov odborne a zásadne napísané.
Ja vidím rozdiel v jej prístupe.
A-runner Lekárka, ktorá zavinila smrť môjho dieťaťa, vypisovala súdu, že život človeka S POSTIHNUTíM JE MENEJ HODNOTNý AKO žIVOT ZDRAVéHO.
Porovnávam s tými lekármi, ktorí pochybili a napriek tomu ani v súdnom konaní po preukázaní viny nedokázali prevziať zodpovednosť a konať čestne.
A niektorí nerozumiete tomuto blogu len preto, že neviete, ako to vyzerá pri riešení pochybení lekárov u nás v praxi. Čo podstupujú obete, ako sa to rieši. Že nepoznáte pani Annu, ktorá viac ako 25 rokov u nás riešila smrť manžela evidentne v dôsledku pochybenia lekárov – i napriek dvom rozsudkom US SR a jednému medzinárodnému o porušovaní jej práv…
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/05/14/draci-dych-8-pani-anna-a/
Viacerí sme sa ospravedlnenia lekárov a nemocníc nedočkali aj napriek právoplatným rozsudkom. Rozumiem, že nerozumiete – lebo to čo podstupujú obete pochybení lekárov u nás na ceste za spravodlivosťou, tomu naozaj ťažko porozumieť…
Amimochodom, boli sme to práve my, matky Otvoreného listu premiérovi, ktoré sme žiadali, aby lekár po pochybení bol odstavený od práce s pacientmi hneď – rovnako ako to zaviedli voči učiteľom – a nie až po právoplatnom rozsudku.