Je to zaujímavá kniha, už som ju kedysi v blogu spomenula. A včera večer sa mi ocitla v rukách znovu. Za názvom „všetci draci nášho života“ sa skrýva paleta príbehov o životných kopancoch a tragédiách, ktoré ľudí vystavili skúške, ako ich zvládnu. Smrť dvoch malých dcér, ťažká choroba, oslepnutie, strata postavenia, peňazí, rozvod, nezamestnanosť,…
Ach, prečo to pomenovali že draci – to sú predsa úžasné zvieratá, zauvažovala som. I dračie dýchnutie do života je úžasné – ozval sa tíško Zámer sveta – očistí a odhalí pravdu o človeku. Či sú veci, pri ktorých dokáže stáť pevne, celým srdcom. O čo sa oprie, ak drak dýchne do jeho života silno. A čo do svojho života postaví, ak dračí dych mnohé z jeho života vymetie.
Prikývla som. Jeho slovám i knihe. Primitívne národy majú rituálne skúšky, ktoré im pomohli vykročiť ku dospelosti, lebo na rozdiel od nás chápu, že dospelým sa človek nestáva tým, že dovŕši určitý vek. Iniciácia a zasväcovanie sú podstatou tých rituálov, pri nich sa hovorí o prechode zmenou až natoľko, že absolvovaním rituálu človek dostáva nové meno, akoby sa znovu narodil.
Myslím, že také knihy by mali v škole deti rozoberať namiesto integrálov či kvadratických rovníc – tie som v živote nepoužila. Zato v knihe je veľa múdrych vecí, ktoré na základe prežitých skúseností vnímam. Kniha hovorí o tom, že najťažšou životnou traumou je smrť dieťaťa, lebo berie rodičom budúcnosť, a zanecháva v nich pocit viny, že nesplnili svoju povinnosť a nedokázali uchrániť svoje dieťa. Tiež kniha poukazuje na relativizáciu utrpenia v našich očiach na príklade ženy, ktorá vnímala rok 1939 ako zlý nie na základe vzniku svetovej vojny a utrpenia miliónov ľudí, ale na základe toho, lebo jej vtedy umrel pes. Myslím, že v ťažkých časoch je dôležité neupnúť sa iba do vlastnej bolesti a nepokladať ju za najväčšiu na svete, ale vidieť aj bolesť iných. V tej knihe žena, ktorej dve malé dcérky zahynuli pri autonehode, hovorí s úctou o bolesti rodičov detí, ktoré niekto zabil úmyselne a pred smrťou trpeli, lebo im ubližoval – že to majú oveľa ťažšie ako ona.
Draci nášho života nás môžu kadečo naučiť. A s odstupom času vnímame ich cenné dary – pomáhajú nám žiť pravdivejšie, a mať viac úcty k sebe.
I teraz prichádzajú ťažké časy – dumala som o tom pri varení krupicovej kaše dieťaťu večer. Ľudia si zvykli na istý životný štandard, no ako dali včera večerné televízne noviny, naše zdražovanie je v pomere ku platom najvyššie v EU z hľadiska cien energií i potravín. A to nám ešte pribúda nelegálnych migrantov, tisíce sú ich u nás. Skladáme sa na miliardu a pol Ukrajine každý mesiac, ktorú jej EÚ posiela – a vraj to chcú Ukrajinci zvýšiť na 5 miliárd. Kde nám uberú, len aby bolo z čoho „solidarizovať“? Kto a ako splatí tie obrovské dlhy, ktoré nám navliekli na krk?
No popri tomto celospoločenskom kontexte má tá situácia i osobný význam pre každého z nás. Pomáha nám predefinovať náš život a spevniť jeho hranice. Zámer sveta šepká – povedz mi, čo spravíš, aby si prežil. Povedz mi, čo spravíš, aby si bol v tejto situácii šťastný. Povedz mi, komu budeš veriť.
Elena
K diskusii Milan 1 Nemyslíš si, že by som si knihu vymyslela, alebo áno? Stačilo si to dať do češtiny.
https://www.databazeknih.cz/knihy/vsichni-draci-naseho-zivota-167812