Mnoho farieb oslepuje zrak, mnoho zvukov ohlušuje sluch, mnoho korenia oslabuje chuť – povedal kedysi Lao´c.
Spomenula som si večer na tie slová, keď tu niektorí pálili pyrotechniku ako šialení. Príliš svetiel naraz, príliš hluku naraz – zrejme nepoznajú Lao´c. Nechápu, že nám dá jedna malá prskavka v tme viac radosti a zmyslu ako obrovský ohňostroj.
Príliš veľa náhlenia je v tejto dobe. Na chvíľu zhodíme z pliec záplavu povinností, užívajúc si okamih.
Príliš veľa informácií nás zahlcuje. Občas kráčame tichom, aby sme vnímali pre nás podstatné poznanie.
Príliš veľa bolesti nám niekedy naloží svet. Musíme sa pozrieť na veci zblízka, aby sme nezabudli na krásu života.
Príliš veľa strácame. O to viac si vážime to, čo si vo svojom živote chceme ponechať.
Príliš veľa klamárov a klamstiev krúži okolo nás. Pochopíme tým cennosť čestnosti a pravdivosti.
Príliš veľa zrád zažívame. Iba človek ako mesiac, sprevádzajuci nás verne temnými časmi, je pre nás dôležitý.
Príliš veľa strachu niekedy cítime. Odvahu vykročiť nám dávajú prvé lúče slnka.
Urobíme prvý krok.
Hej, dnes ráno som domaľovala oba moje šamanské bubny. Príbeh môže plynúť ďalej …
Málo je viac ako mnoho – z múdrych slov Lao´c vieme. An t-aon. Staviam sa iba na miesto, kde som jediná.
Elena