Plne podporujem petíciu, ktorú rozbehli matky, aby nebolo na Slovensku porušované právo dieťaťa byť v nemocnici so svojim rodičom.
Túto ich iniciatívu podporujem – a viem čo a prečo píšem. Nech zdravotníci Bohu ďakujú, že nezaspomínam verejne na to, akú starostlivosť som videla, keď som raz pri preberaní môjho syna z nemocnice vošla pootvorenými dverami chodby dnu, lebo mi nikto neotváral. Inak mi syna nosievali vonku pred dvere prevziať. Nebolo pre mňa miesto v situácii kedy sa môj syn dostal do nemocnice, ani jediný raz – lebo brali „prednostne kojace matky“ – a keďže moje dieťa na druhý deň po pôrode odviezli do krajskej nemocnice, kojiť som ho nemohla.
Iste, keď Maroško šiel do nemocnice najbližšie, povedala som iba jedinú vetu – buď budem v nemocnici so synom, alebo pred nemocnicou s cirkusom. Sedela som pri ňom celý deň na stoličke, a potom v noci na pár hodín som šla spať na akési oddelenie. Bolo mi to jedno, matky kvôli dieťaťu vydržia veľa.
Ako vidím, časy sa nezmenili.
Je hanba štátu, ktorí nedodržuje práva dieťaťa. Tie matky vedú oprávnený boj. A ja ďakujem za každý podpis, ktorý tam ľudia priložia.
Elena
P. S.
A ak by ste sa vybrali pozrieť na tie peticie.sk, prihoďte prosím vás podpis i na petíciu za záchranu norika muránskeho. Kto z vás bol niekedy na muránskej planine a videl tie nádherné kone, chápe že toto jedinečné plemeno musíme uchovať na planine. Sú to prekrásne zvieratá.