No áno, je to názov jedného z mimoriadne silných a výpovedných filmov o vojne.
Choď a dívaj sa.
Je výpoveďou o zverstvách fašistov počas 2. svetovej vojny.
Pripomenula ten film dnes jedna fb stránka, a ja som si uvedomila, aké je dôležité si pripomínať to, čo sa dialo. Vracať sa k tomu, lebo vojna je zlo – každá a jedna vojna.
Šťastne žiť môžeme iba v mieri – preto som za celosvetový mier.
Pripomenul mi ten film, aké je dôležité pamätať si minulosť – a nezabúdať na rozsah toho zla, ktoré vojna prináša. Aby sme boli ostražití voči snahám zla o jeho návrat. Aby sme už v zárodku odmietli akékoľvek zaťahovanie do vojny – a veruže nemám dobrý pocit z tej novely zákona o mobilizácii.
Stačí, aby Ukrajinu zrýchlene do NATO prijali. Museli by ísť naši ľudia „brániť člena spolku“ a tým by nás zatiahli priamo do vojny.
Chcem mier.
Preto je podľa mňa prínosom pre náš život, občas namiesto bludného seriálu či oblbujúcich správ pozrieť si film o hrôzach vojny. To, čo zažili ľudia vo vojne, nie je ešte zďaleka za nami. Lebo traumu v sebe nesú až 4 generácie. V podobe úzkostí a depresií, návalov hnevu a desivých snov, nesú stopy vojny generácie ľudí, ktorí už vojnu priamo nezažili, desaťročia na svojom telesnom aj duševnom zdraví. Z generácie na generáciu.
Choď a dívaj sa – je veľmi výstižný názov filmu. A zďaleka neplatí len pre časy vojny. Funguje i na špinavosti všetkého druhu.
Môj večerný blog o zisteniach doktora Čičalu sa spomedzi najnovších blogov záhadne stratil, bez vysvetlenia.
No a tak choďte a dívajte sa do crz.sk na zmluvy pána Juraja Jaňáka a pani Štefánie Jaňákovej, koľko môžete zarobiť za výsadbu jedného stromčeka na Slovensku. A urobte si názor sami.
Elena