Nedávno som sa pozastavila nad článkom v linku
Článok pôvodne vymýval hlavy tým, ako sme u nás nalepení na domy, podobne ako Rumuni, a oplatí sa nám vraj oveľa viac bývať v podnájmoch, ako na „našom úžasnom vzore – západe“.
Musela som si nechať čas, aby som si utriedila to, čo vo mne článok vyvolal a mohla som to pomenovať.
Iste, modernej kapitalistickej spoločnosti vyhovuje jedinec bez akýchkoľvek koreňov a zázemia. Ktorý preberie ich filozofiu, aké je obťažujúce žiť s rodičmi a starými rodičmi generačne. Lebo rodina je silná spoločenská jednotka, a s človekom pevne zakoreneným v nej nemožno tak ľahko manipulovať.
Vyrastala som ako dieťa v dome aj so starými rodičmi. A som si istá, že je cennou devízou život, v ktorom dieťa príde domov a tam ho čaká teplý čerstvo uvarený obed a stará mama, ktorej môže povykladať čo v ten deň v škole zažilo, kým je mama v práci. Nie, nenahradí to školská jedáleň a družina, alebo kľúčik na krku zavesený, aby dieťa doma po príchode zo školy sedelo samé, kým sú rodičia v práci.
Uvedomujem si, aká cenná je medzigeneračná úcta, aj schopnosť prispôsobiť sa životu s inými ľuďmi v generačnej rodine. Ako v nej môže fungovať vzájomná pomoc a podpora. A v tom bola nastavená aj praktická pomoc – stará mama bola na dôchodku od 53 až 55 rokov, mohla sa postarať o svojich starnúcich rodičov, aj o choré vnúčatá v prípade potreby. Všetky tie „vylepšovania v spoločnosti“ s predlžovaním odchodového veku do dôchodku u žien mi v skutočnosti pripadajú ako jej skaza. Mať lacnú pracovnú silu, ušetriť na dôchodkoch (na ktoré si mnohí zaslúžene zarobili). Matke vypadáva plat v prípade OČR s deťmi, a ktorý zamestnávateľ je rád, ak mu zamestnankyňa podchvíľou vypadne? A starí ľudia vystavení
Nehovoriac o výchove, kde sa dieťa učilo žiť v spoločnosti. Ako výstižne povedal psychiater Max Kašparů, kedysi ľudia vychovávali deti, aby boli slušnými ľuďmi, Dnes sa im snažia do hláv natĺcť, aby boli úspešné. A potom sa čudujeme, že máme toľko nešťastných a vykorenených ľudí, že pribúda samovrážd geometrickým radom.
Podivne izolovaných jedincov dnes táto spoločnosť tvorí – navedia sa prispôsobiť nikomu, a nakoniec ani sami sebe, Samozrejme, pre spoločnosť využívajúcu jedincov je výhodné orientovať ich výkonovo. Lebo človek orientovaný výkonovo neuvažuje o morálnych dilemách a zameriava sa na konzum, Nemá pocit viny a hanby, a jeho výkon nemusí spočívať len v pracovnom tempe, ale aj v snahe získať čo najviac na úkor iných. Nie vlastnou poctivou prácou, ale z ich poctivej práce.
Celý ten posun v spoločnosti má jedno spoločné – čoraz menej úcty k ľuďom. A vidno to čoraz jasnejšie napríklad na mladých ľuďoch, melúcich o dezolé a správajúcich sa ťažko arogantne (jasne, pridávajú sa k tomu trendu sem-tam aj starší, vývinovo nezrelí jedinci) – až človek zauvažuje, kde sa tu tie príšerky nabrali. Aká výchova k tomuto viedla? Ide to ruka v ruke s úpadkom morálky, ktorý je v tejto spoločnosti taký masívny – so šlápotami boxujúcimi pokec, s ľuďmi priživujúcimi sa bez zábran na úkor iných, s davom šklbúcim si z rúk „lacný a výhodný nákup“.
Veru, rada by som našla ten stratený svet,..
Elena
K diskusii Milan1
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/528800-pocet-samovrazd-na-slovensku-stupa/
a