Aj Svetový deň tuberkulózy včera bol. A ak si niekto myslí, že jej už môžeme zamávať a patrí u nás kamsi do minulosti, tak veru to celkom tak nie je.
Tuberkulóza bola kedysi obávanou chorobou. Označujú ju ako chorobu sociálne slabých skupín, pretože jej nárast sprevádzal vojny a krízy. Nevyhýbala sa však nikomu, liečili sa na ňu aj mnohí známi umelci, mnohí z nich na ňu aj zomreli – Chopin, Kafka, Poe, sestry Bronteové, Čechov. U nás ňou trpel i Jiří Wolker, Andrej Sládkovič, či Fraňo Kráľ. V počte úmrtí za ňou doteraz zaostávali aj choroby ako mor či cholera. V súčasnosti je jej výskyt aj regionálne podmienený – vysoký je jej výskyt v rozvojových krajinách, ale i v Rumunsku – viac ako tridsaťnásobne vyšší než napríklad na Islande. A ako je to u nás? V súčasnosti je priemer na Slovensku 2,5, no cca trojnásobný je v Prešovskom kraji. V porovnaní s ukrajinskou incidenciou výskytu na úrovni 96 je to však ešte relatívne nízke percento.
Zaspomínala som na túto chorobu. Od roku 1953 u nás fungovalo povinné očkovanie, pred časom ho zrušili. V súčasnosti sa očkuje vo väčšom rozsahu, t. j. povinne už len občas v osadách pri výskyte infekcie TBC. Pravdou je, že v súčasnosti je chorobou v drivivej miere alkoholikov, asociálov, bezdomovcov, marginalizovaných spoločenských skupín. Avšak chorý ľahko môže chorobu prenášať – a to úplne jednoducho aj v dnešných preplnených obchoďákoch, v busoch, či na zastávkach busov, kde sa potĺkajú a posedávajú hromady spoluobčanov iba tak, hoci nikam necestujú,
A od TBC som prešla ku covidu. Ten síce svoj sviatok nemal, no je to ochorenie, ktorému by sme rozhodne mali venovať pozornosť.
Je dôležité dôkladné zapátranie po pôvodcoch tých covidvírusov – lebo verím doktorke Pekovej, že to nebol jeden mutujúci vírus, ale opakovane vypustené rôzne typy. Potvrdením rôznosti várusov padne aj akákoľvek možnosť tvrdenia o náhodnom prenose vírusu z labáku, a bude sa hrať o zámere. A určite pokladám za mimoriadne dôležité aj tvrdé potrestanie vinníkov – som si istá, že to bude najlepší spôsob, ako sa zbaviť možnej budúcej pandémie, o ktorej vykladá WHO. Zopár desiatok či stoviek medzinárodným tribunálom obesených zločincov bude určite pre potenciálnych vírusovypúšťažov tým najlepším argumentom, prečo nie.
Ale rovnako dôležité je sledovať, čo sa deje teraz. Úrad verejného zdravotníctva SR kompletne zrušil vyhlášku k izolácii osôb pozitívnych na COVID-19 a karanténe úzkych kontaktov s účinnosťou od 20. marca 2023 po dohode s Ministerstvom zdravotníctva SR a odborným konzíliom. Osoby s COVID-19 už od tohto dátumu nebudú mať povinnú päťdňovú domácu izoláciu.
A takisto by logicky mala byť zrušená Vyhláška k prekrytiu horných dýchacích ciest – ale tá sa nateraz rušiť nebude. Naďalej platí, pretože podľa MIkasa v súčasnosti má stále opodstatnenie – chrípková sezóna ešte trvá a naďalej evidujeme relatívne vysokú chorobnosť na akútne respiračné ochorenia. Povinné riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) respirátorom stále platí pre personál zdravotníckych a sociálnych zariadení pri kontakte s klientmi a pacientmi (personál nemocníc, ambulancií a lekární), návštevníkov zdravotníckych a sociálnych zariadení, pacientov v čakárňach a ambulanciách lekárov či zákazníkov lekární. Znamená to azda, že nás bude nútiť i budúcu zimu nosiť povinne respirátory pri chrípke?
A ešte jedna pozoruhodnosť ochorenia – digitálne covid pasy
Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953 má digitálny covid certifikát (DCC) po základnej očkovacej schéme platnosť 270 dní (9 mesiacov). Tí, ktorí absolvovali aj posilňujúce očkovanie (3. alebo 4. dávku), Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953 má digitálny covid certifikát (DCC) po základnej očkovacej schéme platnosť 270 dní (9 mesiacov). Tí, ktorí absolvovali aj posilňujúce očkovanie (3. alebo 4. dávku), majú platnosť DCC neobmedzenú. Pri osobách do 18 rokov je neobmedzená platnosť DCC už po absolvovaní základnej očkovacej schémy…
Dobre čítate, neobmedzenú – no hotový zázračný doklad to je.
Elena