Mladý muž sa rozhodol stať lukostrelcom najlepším na svete. vyhľadal majstra a ten mu poradil, že musí zasiahnuť Mesiac, lebo to doteraz pred ním nikto nedokázal.
A tak mladík strieľal v temnote noci na Mesiac – veľký a okrúhly, či malý tenký kosáčik. Pokúšal sa ho zasiahnuť po mnoho nocí, bez ohľadu na to, že sa mu iní smiali a hovorili, že sa pomiatol.
Napriek obrovskej snahe a dlhému času pokusov sa mu Mesiac nepodarilo zasiahnuť a tak šiel sklamaný za majstrom povedať mu, že zlyhal.
Naopak, povedal majster, Mesiac si nezasiahol, isteže, ale vystrieľal si naň toľko šípov, že teraz určite si tým najlepším lukostrelcom. V skutočnosti si nemieril na Mesiac.
A na čo som teda mieril, majster? začudoval sa mladík.
Mieril si na seba samého,odpovedal majster.
Tento príbeh je z knihy Ganbatte, ktorá je o japonskom umení nikdy sa nevzdávať. Mám rada múdrosť príbehov – lebo rady čo máme a nemáme robiť nepočúvame a rýchlo na ne zabúdame. Ale príbeh sa nám usadí na pleci a kráča s nami životom. V jednej chvíli, keď príde správny čas, nám pripomenie múdrosť, ktorú nesie so sebou.
A tak som na chvíľu oddychu pri mojom nočnom písaní zauvažovala o tom, koľko je v živote takých chvíľ a životných situácií, kedy by sme mali „mieriť na Mesiac“.
Ísť za tým, čo je pre nás dôležité. Sú to naše sny, ale aj hranice. O mojich snoch vám neprezradím nič, ale hranicu pomenujem otvorene – spravila som si hranicu voči ľuďom, ktorí ubližujú a využívajú – a prestala som sa cítiť solidárne voči nim.
A „mieriť na Mesiac“ pre mňa znamená aj vnímať to, čo je v živote naozaj dôležité.
V sobotu prelietal asteroid popri Zemi. V tichu rána spievali vtáci, Slnečné lúče rozžarovali nadráno. A koľko ľudí tomu venovalo okamih svojho víkendu, namiesto toho, aby sledovali čo povedal nejaký hlúpy politik?
Keby sme sa zaujímali o veci pre nás naozaj dôležité, mali by sme v uliciach miest ďalekohľady na pozorovanie nočnej oblohy. A pracovný čas rozvrhnutý tak, aby sme mohli kvalitne žiť.
Elena