fotografia z rodinného albumu
Zakaždým zomieram, zakaždým zomrieť chcem znova
a hoci plynie čas, zakaždým z rany krv prúdom vyteká nová,
zakaždým temnie deň a slnko sa polnočným kabátom halí,
zakaždým cítim to akí sme k osudu malí,
zakaždým v rade dní kráčam a nerátam kroky,
zakaždým plynú dni tak akoby plynuli roky,
zakaždým závoj sĺz svet zastrie úplne celý,
zakaždým vykročiť do prázdna bolesť mi potichu velí…
Zakaždým „chýbaš mi“ do sveta zúfalo kričím
a všetky lákadlá pre mňa sú skutočne ničím,
zakaždým krvavé stopy mi cestu zas plnia,
oblaky neletia nebom, iba sa temnejúc vlnia,
zakaždým hojdačka preklápa svet zo strany na stranu celý
byť tu či odísť tam – dilema na mňa sa škerí,
zakaždým hľadám ťa, hľadám ťa bez konca v čase
a túžim s Tebou byť, zas ťa tu, synček, mať zase.
Spomienok roj hustý tento čas podivne ohol,
neviem komu by som tak verila, aby to zastaviť mohol….
Biely vták v búrkovej temnote oblohy žiari,
prízrak je, či azda skutočne prilieta vari?
Dostihne čas, a zvráti to, kam potichu kráčam?
Iba sa dívam mlčky a cestu slzami zmáčam.
Kalendár dátumom výročia synovej smrti mi svieti,
kričím že rodičov mali by vždy prežiť ich deti.
Zakaždým zomieram, zakaždým zomrieť chcem znova
a hoci plynie čas, zakaždým z rany krv prúdom vyteká nová…
Elena
P. S.: Môj syn Maroško zomrel pochybením lekárky 29. 3. 2014 tri mesiace pred svojimi 15. narodeninami…
fotografia z rodinného albumu