Som presvedčená o tom, že všetci, ktorí dávajú druhú, tretie a x-té šance páchateľom ich berú zároveň ich ďalším obetiam. Lebo vytvárajú príležitosť pre páchateľa, aby mohol vystrájať ďalej.
Nezabúdam na prípad z čias Havlových amnestií. A je to pre mňa varovný príklad toho, kam jeden alkoholik nespôsobilý viesť národ dovedie národ. Vypustil kriminálnikov, lebo „druhé šance“… A dopadlo to neslávne
Rodičia, ktorí sa desať rokov snažili o dieťa, a keď sa im konečne narodilo, tak oň týmto hrozným spôsobom prišli. Uvažujem o tomto prípade občas a myslím i na to, ako sa asi s tým všetkým vyrovnali.
Polročné dieťa vrah znásilnil a udusil. Vzal ho z nemocnice, kde pracoval ako pomocný personál, lebo lumpom treba dávať druhé šance, a tak nikto netušil, že sa u nich zamestnal deviant. Ako píše článok v linku, mal popri inej kriminálnej činnosti, ktorú páchal od roku 1973, aj deviantne konanie,
V květnu 1986 vylákal v Jablonci nad Nisou dvě nezletilé dívky – sedmiletou Evu a devítiletou Klárku – za město. Slíbil, že jim sežene štěňátka. Vyděšeným dívkám pak v lese hrozil uškrcením. Přinutil je, aby se svlékly. Osahával je a líbal na přirození. Vyžadoval, aby mu sahaly na penis.
Nuž, právo na druhú šancu mal, nie? A tak mohol vďaka falošnej tolerancii znásilniť a zavraždiť dieťa. A opakovane sa domáhal toho, aby sa dostal na slobodu – našťastie sa mu to nepodarilo.
Většinu trestu si Oplištil odpykal ve věznici na Mírově. Čtyřikrát žádal šumperský soud o podmíněné propuštění, ani jednou neuspěl. V současnosti je hospitalizován v Psychiatrické nemocnici Kosmonosy. A jeho touha po životě na svobodě nepolevuje.U Okresního soudu v Mladé Boleslavi teď leží Oplištilova žádost, od které si pětašedesátiletý vrah slibuje propuštění z ústavu s tím, že bude léčen jen ambulantně.
Nemyslím si, že by mal niekedy vyjsť na slobodu. Šancu na normálny život mu neberiem ja – vzal si ju sám svojimi činmi.
Aj naša ohľaduplnosť voči migrantom a ich ľudským právam či druhým šanciam musí podľa mňa mať zdravú hranicu. Ak niekto pácha závažnú trestnú činnosť v krajine kam domigroval, potom skutočnosť že mu v domovine hrozí čokoľvek pre mňa nie je argumentom, aby som ho neposlala späť. Sám poznal riziko, a ak páchal darebáčiny a nebral do úvahy svoje možné ohrozenie, nuž ani mňa by netrápilo, aj keby ho doma po návrate do guláša nakrájali. Varovným prípadom pre nás môže byť prípad v článku v linku popísaný, kde novoročne v Paríži 30-ročný africký migrant znásilnil 75-ročnú babku a jej bezmocný manžel na vozíku jej nevedel pomôcť.
Vážne by ste chceli taký zážitok pre svoju mamu? Akú traumu bude zažívať tá pani do konca života? Jej práva sú azda menej ako práva toho lumpa? Myslím, že obete by sa ľahšie vyrovnávali s niektorými brutálnymi ublíženiami zo strany páchateľov, keby sme páchateľov verejne popravovali. Lebo obeť by mala pocit, že spoločnosť chápe jej ujmu a je na jej strane. No to by sa musela zmeniť celá kultúra spoločnosti a zbaviť falošnej humanity voči páchateľom.
Som každopádne za to, aby i za znásilnenie bol trest smrti. Ak už nie verejné popravy, riešila by som tieto prípady rázne a rýchlo – páchateľ by rovno pri východe zo súdnej siene dostal injekciu na usmrtenie. Žiaľ, pseudohumanisti nám tu pokrivili systém spravodlivosti – a tak lumpi žijú ako prasce v žite. Nevidím ale dôvod, aby taký človek v EÚ pobýval, nech sa už v rámci trestu pakuje do vlasti – nech si ho odsedí doma – a ak sa v rámci zlučovania primigrovala aj jeho početná rodina, mala by sa zabrať domov s ním v rámci zlučovania rodín.
Je to skrátka falošná humanita dávať druhé, tretie a x-té šance lumpom, ktoré akurát tak nivočia ďalších a ďalších nevinných ľudí.
Elena