Cesta duše 10. – Ťažké časy. . .

18. apríla 2024, elenaistvanova, CESTA DUŠE

Čaro rozprávok je v ich pravdivosti. Vypovedajú o živote tak veľa…

Veru, spomínate si kde začína rozprávka? Za siedmymi horami a siedmymi dolami, kde sa voda sypala a piesok sa lial. Tam, hodne ďaleko, kde je všetko naopak než ako by malo byť, práve tam sa začína rozprávkový príbeh. Musíte skrátka prejsť ťažkými časmi, a všetko v živote sa vám musí prevrátiť. Idete a idete, blúdite temnými lesmi, hľadáte miesto, kde chodníček lesom pokračuje. Driapete sa strmými svahmi, a občas máte pocit, že ich nikdy nezdoláte.

Márnosť, nie je to jednoduché, preliezť v živote tých sedem hôr a sedem dolín, lebo niekedy nimi lezieš iba kolenačky, a občas sa iba plaziš – povedala som Zámeru sveta.

No konečne, aspoň niečo si povedala, vzdychol si.

Smútenie je môj paralelný proces, kývla som plecom. Ak niekoho pustím do môjho srdca, zapustí tam hlboké korene, preto tam nepúšťam nič podenkové a falošné. A ak zažiješ hlbokú stratu, tie ďalšie prežívaš silnejšie.

Irenka mi chýba, veľmi, povedala som ticho.

Fotka z dávnych čias jej mladosti, pravdaže. Spomienky mlčky prehŕňam.

 

 

 

Včera na Brdárke sme boli, taká zvláštna trojica. S vďakou za poznanie, ktoré mi to prinieslo  na to dnes myslím. Davy sa Brdárkou prehnali v posledných dvoch týždňoch, lebo čerešne skôr zakvitli.  Teraz posledné čerešňové stromy svietia bielou korunou, vietor rozfukuje lupene kvetov krajinou. 

A pri prechádzke Brdárkou pochopíte, že prísť sem nie je o kvitnúcich čerešniach. Teraz jasnejšie vidieť, ako veľa nám tie stromy hovoria. Pár včerajších fotiek, mojich pravdaže

 

Búrka sa krajinou predvčerom prehnala, zlomila polovicu koruny čerešni.

 

Stromy majú svoju tvár a dušu

 

A tento strom, pozrite aký odkaz nám dáva – toľko ťažkých čias zažil, toľko vetví mu dolámalo, a predsa ďalej na ňom rašia zelené vetvičky, nevzdal to

 

 

 

A pozrite na ten dlhý koreň, ťahajúci sa bez pôdy a podpory a pritom na ňom rašia nové stromčeky čerešničky…

 

Môžeme ísť na Brdárku poobkukovať kvitnúce stromy a len tak si užiť radosť z nich, alebo si aj prejsť takú malú filozofickú cestu…

 

Zopár vecí som včera pochopila, a som za to poznanie Bohu i Zámeru sveta úprimne vďačná.

 

Elena