otvorene

Médiá oznamujú skvelú správu – druhá najväčšia investícia sa na Slovensku chystá

https://www.topky.sk/cl/10/2788009/Druha-najvacsia-investicia-v-historii-je-tu–Na-Slovensku-vznikne-GIGAFABRIKA–KDE-bude-a-CO-bude-vyrabat-

A načo to potrebujeme, prosím pekne – vysvetlite mi to niekto.

Veď takú investíciu musíme finančne uplácať, aby sem prišli. Potvrdzuje to aj ten článok, ktorý uvádza, že

spoločnosť GIB EnergyX Slovakia v Šuranoch dostane od štátu investičnú pomoc vo výške 214 miliónov eur. GIB EnergyX, ktorá je spoločným podnikom čínskej skupiny Gotion a slovenskej spoločnosti InoBat, plánuje zamestnať do roku 2027 1 311 ľudí. Diať sa to bude postupne – v roku 2025 zamestná 105 ľudí, 340 ľudí v roku 2026 a vyše 860 ľudí v roku 2027.

To akože Slovákov ide zamestnávať? A kde ich naberie?  Však máme desaťtisíce neobsadených pracovných miest. Dovážame už teraz zahraničných pracovníkov vyše stotisíc, ešte i Filipínci tu doja kravy.

Načo je nám tu nová investícia, ktorú by sme mali podporovať a dotovať – ako ten článok v linku vyššie uvedenom píše? Zamestnajú u nás dlhodobo nezamestnaných?  Alebo budeme niekomu dotovať miesta pre zahraničných robotníkov?

Našim cieľom by nemali byť nové investičné príležitosti s ďalšími a ďalšími pracovnými miestami, ale potreba zamestnať všetkých nezamestnaných u nás.  

Ako uvádza UPSVaR v linku

https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/nezamestnanost-klesla-pocet-ludi-bez-prace-je-nizsi-ako-pred-pandemiou.html?page_id=1349558

celkový počet uchádzačov o zamestnanie sa v marci ustálil na hodnote 167 493, čo je najnižšia hodnota od decembra 2019. Počet uchádzačov o zamestnanie vo veku do 29 rokov dosiahol v marci úroveň 37 323.

• PDU (Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku): 3,88 % (3,92 % vo februári 2024; 4,29 % v marci 2023).
• PU (Podiel uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku): 4,60 % (4,68 % vo februári 2024; 4,80 % v marci 2023).
• Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku: 141 043 (142 643 osôb vo februári 2024, 156 903 osôb v marci 2023).
• Celkový počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie: 167 493 (170 325 vo februári 2024; 175 605 osôb v marci 2023).
• Na trhu práce sa umiestnilo 12 767 uchádzačov o zamestnanie (12 774 vo februári 2024).
• Počet voľných pracovných miest: 86 487 (86 089 vo februári 2024). Najviac ich bolo v Bratislavskom kraji – 34 637 miest, najmenej voľných miest bolo v Prešovskom kraji 2 826.
• Počet voľných pracovných miest vhodných pre absolventov: 41 317.
• Počet hromadných prepúšťaní nahlásených počas marca 2024: 4.

Pritom počet dlhodobých poberateľov, ktorí prijímajú pomoc v hmotnej núdzi 85 a viac mesiacov, bol v januári 13 561. Ak by títo ľudia poberali len sto eur mesačne, tak náklady na nich by boli každý mesiac 1 356 100 eur. Násobok x 85 mesiacov je to 90 miliónov. 

A najnovšie údaje:

Máj 2024: počet UoZ na úradoch práce: 165420, z toho 67848 dlhodobo, miera 4.6% (1.9% dlhodobá nezamestnosť)

Počet NEET  je tiež dôležitý – to sú mladí ľudia, ktorí nepracujú a ani sa nevzdelávajú, ich príprava spočíva akurát tak v naťahovaní ruky na podporu

https://www.iz.sk/sk/projekty/skolstvo-a-trh-prace/nezamestnani-mladi-ktori-sa-nevzdelavaju

NEET (Not in education, employment or training), teda mladí, ktorí nechodia do školy, nepracujú ani sa nezúčastňujú odbornej prípravy

nie je to samozrejme iba slovenský problém, títo neetsovia, a nie je to ani iba problém tých mladých, dopady ich správanie má na celú spoločnosť – článok v linku uvádza dopady hodne závažné

https://www.iz.sk/sk/projekty/skolstvo-a-trh-prace/porovnanie-nezamestnanosti-a-neaktivity-mladych

Mladí ľudia, ktorí sa nevzdelávajú a sú aj nezamestnaní, pred­stavujú vážne riziko. Tí, ktorí su neaktívni dlhšiu dobu, majú vyššiu šancu dostať sa do pasce chudoby, zahŕňajúcu veľmi nízke príjmy, sociálnu exklúziu, vysokú odkázanosť na štátnu sociálnu pomoc a podporu, izoláciu, kriminalitu, fyzické a psychické poruchy.  Nezanedbateľné sú aj náklady štátu spojené s NEET mladými, ktoré na Slovensku pred­stavujú 575 miliónov eur za rok 2011, čo je 0,9 % HDP a v Bulharsku to je 940 miliónov eur, teda 2,6 % HDP. Ak by pracovný trh dokázal zamestnať iba 10 % NEET, ušetrilo by to náklady v rámci EÚ vo výške 10 miliárd eur a pri 20 % zamestnanosti NEET by dokázali ušetriť až 21 miliárd eur.

Pritom ako uvádza článok v linku z údajov za rok 2023

https://www.iz.sk/sk/projekty/ukazovatele-za-EU/nezamestnanost-mladych

podľa

Michal Páleník: Európa a jej regióny v číslach – Nezamestnanosť mladých a NEET, Inštitút zamestnanosti, dostupné na https://www.iz.sk/​Syxh, ISBN: 978-80-970204-9-1, DOI:10.5281/zenodo.10200164

kým niektoré krajiny majú počet mladých nepracujúcich okolo 7 či 8 %, u nás je to vyše 20 % Ak sa pozrieme na ˇtých,mladých, ktorí nepracujú a ani sa nevzdelávajú, je u nás vyše 11 %, ale ak sa pozrieme na nezamestnanosť mladých nevzdelávajúcich sa ľudí s iba ukončeným základným vzdelaním, tak dosahuje 62 % a predbehla nás v celosvetovom meradle iba Čierna Hora.

No, takže ma skutočne zaujíma, akú stratu nám spôosbujú needsovia dnes. Prečo nijaké médiá nepíšu o nich – pol miliardy ročne bola strata v roku 2010, tak dnes je to koľko? Prečo ich neanalyzujú analytici ako problém?

NIektorým analytikom u nás leží v žalúdku namiesto toho počet predčasných dôchodcov a  domnievajú sa, že práve to je pracovná sila, ktorá by mala ďalej pracovať.

Pravdaže, na koňa ktorý ťahá, najviac nakladajú – veď to je skupina ľudí, ktorá v tomto štáte pracovala najviac – tí ľudia odpracovali najmenej 40 rokov – mnohí (vzdelaní) aj podstatne viac. To, že u nás ľudia utekajú do predčasných dôchodkov, nie je zapríčinené iba skvelým dôchodkom – ako takú sumu dnes rozhodne u nás nemožno označiť sumu tisíc eur mesačne – ak si to podaktorí analytici takto vyanalyzovali, mali by rýchlo utekať na svoju rodnú univerzitu žiadať späť náklady na vzdelávanie, lebo z nich zjavne analytikov nespravili. 

Ibaže povedzme si pravdu. Dôležitou príčinou toho, že ľudia sa hrnú na predčasnú dôchodky u nás, je v skutočnosti situácia, že zdravotný stav pracujúcich u nás nie je dobrý. Ako uvádza článok v linku

https://www.iz.sk/sk/projekty/ukazovatele-za-EU/doba-dozitia

spoločne s Lotyšskom a Rumunskom kraľujeme rebríčku  v najnižšom percente ľudí, ktorí sa dožijú päťdesiatky v zdraví. Medzi najnižšie patrí u nás aj miera dožitia päťdesiaročného človeka.

No a povedzme si rovno – mnoho ľudí u nás pracuje a chodí do práce aj v situácii choroby, lebo pri PN by nezaplatili životné mesačné výdavky. Máme nepochybne aj PN-kové špekulantky, ktoré sú podchvíľou na PN so sebou či s deťmi, ale tie sa v práci dlho neohrejú a každý zamestnávateľ sa  s nimi rád rozlúči.

Takže pracujúci ľudia robia aj na úkor svojho zdravia. Ibaže skôr či neskôr sa to prejavú na zdraví, ak sa nedolieči viroza, alebo ak sa odkladá riešenie nejakého zdravotného problému.

Otvorene poviem – nie ja som bola tá, ktorá vymyslela, že človek so zdravotnými problémami môže ísť k lekárovi   iba 7 platených pracovných dní v roku. Takže starší zamestnanci majú problém – lebo kvôli práci prichádzajú o zdravie, no podpora štátu v tomto smere je nulová – napríklad tým, že po tej päťdesiatke by mal zamestnanec nárok aspoň na 10 platených dní ročne na návštevy lekára.

NIjako sa netajím, že moja mienka o poslankyniach a poslancoch NR SR nie je lichotivá. A už ani o analytikoch tohto štátu – analytik by mal byť človek, ktorý vidí súvislosti jasne a dokáže anticipovať. Ale zjavne i na nich sedia tie psychologické výskumy, prečo sa do popredia dostávajú nie tí najviac inteligentní – lebo kým inteligentný človek vidí a zvažuje rôzne alternatívy, hlupák vidí iba jednu, a tú chce hneď aj realizovať.

Elena

K diskusii: Je úplne jedno, čia investícia by to bola – nepotrebujeme tu nijakú ďalšiu ponuku – veď i teraz, keby sme vzali to úvahy voľných 80 000 pracovných miest a cca 130 000 cudzincov, ktorí tu pracujú teraz a im naozaj nepokladám za rozumné dotovať u nás pracovné miesta – a keby sme ich vysáčkovali, tak vyše 200 000 voľných pracovných miest by bolo. To nielen dôchodcov predčasných by museli hnať do práce, ale aj terajších, a azda i zopár mŕtvych by sme museli povyhrabávať…

Takže skutočne nerozumiem nápadu platiť draho za príchod kohokoľvek s novou pracovnou ponukou