Dolinková odchádza s nálepkou neschopnosti a manažérskeho zlyhania – napriek jej zastierajúcim kecom o úteku pred Kotlárovou správou – pomenovali aj mnohí politici, že neurobila kopec vecí, ktoré urobiť mala.
Podľa mňa jej hlavnou chybou v závere bolo, že si neurobila poriadok s Druckerom – lebo on sa akosi poplietol a vyjadruje sa odušu ku zdravotníctvu – asi by ho mal niekto upozorniť, že už nie je ministrom zdravotníctva, ale školstva.
Akokoľvek – vyčítajú jej mnohí chyby, úplne konkrétne, a je ich veľa.
Ako teda Dolinková môže robiť poradkyňu novému ministrovi zdravotníctva? Čo mu asi tak bude radiť, keď jej to samej nešlo?
Chceme azda, aby to fušoval ako ona?
Poviem vám, nielen kovid, ale iste aj antivaxerstvo je zrejme nákazlivé. Predstavte si, napríklad v takom Česku sa ozývajú čoraz viac lekári z praxe s takýmito názormi – ako vo videu kardiologička
https://www.facebook.com/reel/335409165776379
Vykladá veci, podložené štúdiami.
A tak si kladiem otázku, prečo to u nás lekári nechápu a nevidia – to čo študovali? Naozaj sú to hlasy odborníkov, ktorí toto nepriznávajú? Alebo len ľudí pracujúcich v zdravotníctve, ktorí majú pocit, že im oprávnene patria „kovidové platy“ – a ak také teraz nemajú, tak sa k nim majú právo prehrabať aj cez naše mŕtvoly?
Inak si neviem túto ich podivnú slepotu vysvetliť.
A tretia z mojich otázok je, aký podivný biznis s pupočníkovou krvou to v slovenskom zdravotníctve prebieha? A kedy ho zastavíme?
Ako píše článok v linku, 6. október je Deň pupočníkovej krvi. No a zjavne aj dobrého biznisu pre podaktorých – https://detskechoroby.rodinka.sk/detske-choroby/pupocnikova-krv-v-medicine/vyuzitie-pupocnikovej-krvi/den-pupocnikovej-krvi-si-pripomina-25-vyrocie-prvej-transplantacie/.
V zahraničí to prevádzkujú štátne inštitúcie, často nemocnice. Aj slovenské ministerstvo zdravotníctva tvrdilo, že je potrebné zriadiť nekomerčnú celonárodnú banku pupočníkovej krvi pre darcov založenú na neziskových princípoch. To bolo v roku 2011. Za 13 rokov sa nič nezmenilo a monopol má stále skupina Cord Blood Center Group.
U nás fungujú odbery podľa článku v linku pod taktovkou registra v dvoch bankách
Obidve banky spravuje na základe licencie ministerstva zdravotníctva občianske združenie Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek. Verejnú banku pod názvom Eurocord a rodinnú ako Cord Blood Center.
Aj európska smernica od Slovenska vyžaduje, aby sa banky s tkanivami s pupočníkovou krvou zriadili vo verejnoprospešnom záujme,
ako uvádza článok v linku https://tvnoviny.sk/domace/clanok/930579-marcinkova-z-procesu-darovania-a-vyuzitia-pupocnikovej-krvi-sa-vytvara-biznis?campaignsrc=tn_clipboard
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR by malo prispieť k vzniku verejnej banky darovanej pupočníkovej krvi na Slovensku. Vyzvala ho na to poslankyňa Národnej rady SR za SaS Vladimíra Marcinková. „Rodička by mala vedieť, že odber pre vlastné použitie a platenie skladného má mizivé využitie, a to 0,04 percenta,“ skonštatovala s tým, že viaceré európske krajiny aj Európska komisia sa vyjadrili, že takýto obchod nepodporujú.
Ako uvádza článok v linku https://domov.sme.sk/c/23398151/pupocnikova-krv-marcinkova-darovanie-cord-blood-center.html
spoločnosť účtuje za odbery od 690 do 1490 eur a opakujúce sa ročné poplatky za skladovanie sú medzi 78 a 191 eur. Podľa jej slov každá slovenská rodička je presviedčaná k odberu pupočníkovej krvi svojho dieťaťa, ktorá má mať veľký potenciál na záchranu jej dieťaťa v budúcnosti.
Ibaže rodičky nevedia, že zdravotník, ktorý ich na tento odber prehovorí, dostane províziu v priemere od 100 do 150 eur od súkromnej spoločnosti Cord Blood Center, ktorá s odbermi a skladovaním pupočníkovej krvi ako jediná na Slovensku obchoduje. No tak prečo asi presviedčajú matky, že?
Poplatky potvrdzuje aj tento článok – https://hnonline.sk/dennik/506025-zeny-platia-stovky-eur-zbytocne
podľa ktorého dokonca firme aj priestory nemocníc prenajímajú. To aj štátnych?
Podnikaniu spoločnosti pomohlo aj uvoľnenie legislatívy za exministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH). Ten presadil, že môžu platiť lekárom za odber pupočníkovej krvi. Dovtedy honorovali iba nemocnice za to, že im poskytujú priestory. Koľko im platia, spoločnosť prezradiť nechce. „Výška odmeny lekárom a nemocniciam je naším obchodným rozhodnutím, ktoré nebudeme komentovať,“ povedala Gereková. Podľa informácií HN, kým lekári dostávajú za odber asi 100 až 150 eur, nemocnice len zhruba 10 eur.
BWT – je to zdravotníkmi zdanený príjem, či načierno do vreciek ku tým ich „nízkym platom“?
Navyše podľa toho článku v linku podľa poslankyne klinika v Holandsku, vlastnená rovnakými osobami ako Cord Blood Center, ponúka experimentálne terapie kmeňovými bunkami za 44-tisíc eur pupočníkovou krvou. „Keď do tejto súkromnej kliniky zavoláte, a spýtate sa odkiaľ berú kmeňové bunky, ubezpečia vás, že výlučne zo svojej vlastnej darcovskej banky na Slovensku. Darcovská banka nikde spoluprácu s touto klinikou nespomína a ani sa nechváli tým, že túto súkromnú kliniku zásobuje,“ vysvetľuje Marcinková.
Slovenská hematologická spoločnosť, ktorú poslankyňa oslovila, počas uplynulých siedmich týždňov listom, e-mailom, telefonicky aj osobne, so stanovisko čuší. No bodaj by nie, keď tu niekto kšeftuje s pupočníkovou krvou mamičiek, a to dokonca dvojako – ako naivných darkýň aj platiteliek.
Vysvetľuje to článok v linku https://dennikn.sk/blog/4248751/pupocnikova-krv-slovenskych-novorodencov-ma-cenovku-44-tisic-eur-v-privatnej-holandskej-klinike/?fbclid=PAZXh0bgNhZW0CMTEAAab9857E0XfXks5KGXn25QY2KDPdl719sa1We85VZoINcY26mxxso0yEmGo_aem_WkgY6mjR8WDaYIEWYWCbZg,
že významným predstaviteľom slovenskej hematologickej spoločnosti a zakladateľom Cord Blood Center je profesor Mikuláš Hrubiško. Jeho syn, tiež Mikuláš Hrubiško, sa v rokoch 2002 až 2004 stal spolumajiteľom spoločnosti, ktorá dnes funguje pod menom CEPTRA s.r.o. No po tom, ako prestal v spoločnosti figurovať, ju aj naďalej podporoval.
A pravdaže, tá klinika v Holandsku tiež je zaujímavá. Ako uviedol článok v linku
Monopolnú firmu Cord Blood Center Group, ktorá ako jediná na Slovensku skladuje pupočníkovú krv, založil spoluzakladateľ Smeru Zohdy Hamid. Firma vlastní aj holandskú kliniku. Firmu časom presunuli do Švajčiarska. Podľa švajčiarskeho obchodného registra Zohdyho Hamida od roku 2023 nahradil Oliver Hamid. V registri figuruje aj ďalší slovenský občan Martin Kollár. Títo ľudia podľa Marcinkovej vlastnia aj privátnu kliniku so sídlom v holandskom Eindhovene (CBC Health AG), kde ponúkajú experimentálne terapie kmeňovými bunkami z pupočníkovej krvi pre samoplatcov s rôznymi diagnózami.
Slovenský občan Martin Kollár v nej figuruje – https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=405983&SID=2&P=0
A v OR je uvedený aj nejaký Ján Šidlík popri ňom.
Samozrejme podľa článku v linku, uvádzajúcom vyjadrenie rodinnej banky https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/zachrana-zivota-alebo-biznis-pupocnikova-krv-10-rokov-pomohla-len-raz
„Nehovorme o priamom finančnom efekte. Garantujeme klientom, že transplantát bude mať rovnaké vlastnosti niekoľko desiatok rokov. Ja si myslím, že to je skôr antibiznis ako dobrý biznis,“ povedal nám zástupca rodinnej banky Miroslav Kubeš.
No hotová charita, poviem vám.
Poslankyňa zistila, že na Slovensku všetky odbery rieši Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek. „Ide stále o tú istú súkromnú spoločnosť, pod ktorú banka darcovskej pupočníkovej krvi spadá. Tržby mala za uplynulý rok 3,8 milióna eur,“ uvádza. Tiež vraj z rodinnej banky zabezpečujú bez pomoci štátu chod aj verejnej banky, na ktorú doteraz vynaložili 2,5 milióna eur. Krv z našej verejnej banky zachránila 30 ľudských životov v Európe, Kanade, USA, Brazílii či Izraeli. Na Slovensku krv z verejnej banky nepoužili ani raz.
A tak si povedzme otvorene – to posielali zadarmo, či tie poplatky brali?
Zaujímavé je, ako píše článok v linku
https://hnonline.sk/dennik/506025-zeny-platia-stovky-eur-zbytocne
štát za prvej Ficovej vlády prispel na doterajšie náklady spojené s prevádzkou verejnej banky a registra 80-tisíc eurami. Ministerstvo tento údaj nepotvrdilo. V spoločnosti figuroval aj bývalý poslanec Smeru Michal Chovanec, ktorý však už nežije. Nahradil ho Rastislav Chovanec. HN sa pýtali Úradu vlády, či ide o premiérovho poradcu pre investície, keďže na tomto poste figuruje muž s rovnakým menom. „Tieto otázky nespadajú do kompetencie tlačového odboru Úradu vlády,“ povedala Beatrice Hudáková. Na otázku, v koho kompetencii to je, neodpovedala.
O tomto podivnom biznise písala už v roku 2013 jedna mamička -a zjavne sa odvtedy veľa nezmenilo, teda k lepšiemu aspoň nie
Každá jedna budúca mamina hneď na začiatku dostane od lekára tehotenskú knižku. Neviem či na celom Slovensku, ale minimálne v Bratislave sa vydáva v pevnom obale, aby sa nepokrčila, na ktorom sú dievčenské a chlapčenské mená, čo má akože uľahčiť výber, no a zároveň tam je informácia o uložení pupočníkovej krvi do súkromnej banky. Obal evidentne dodáva Eurocord, presnejšie Občianske združenie Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek, čiže súkromná organizácia, ktorá je ako jediná oprávnená na Slovensku s touto krvou podnikať. Plagáty a prospekty o pupočníkovej krvi sú všade, v čakárni u bežného doktora, na ultrazvukoch, v pôrodnici, v kabínkach na prezliekanie, v mamičkovských časopisoch…
Skutočne zaujímavý príbeh, ako mamička píše o nákladoch v tehotenstve – to si prečítajte tam. Zistila, že pri darovaní musí byť pôrodná váha dieťaťa nad 4000 gramov. Oslovila Eurocord, že na základe čoho je taká podmienka?
Odpísali mi, že si ju určili oni: „Tento parameter je určený verejnou bankou, úlohou je zabezpečiť darovanú pupočníkovú krv, ktorá má najvyššie predpoklady splniť požiadavky transplantačných centier.“ Fajn, čiže považujú za kvalitnú a skladovania hodnú krv len od „megadetí“ nad 4 kilá, ale po zaplatení je hodná skladovania aj krv bábätka s pôrodnou váhou 2600 gramov? Pekne!
Tiež zistila, že kritické príspevky na tému súkromná banka pupočníkovej krvi miznú z archívov televízií, prípadne sa do vysielania nedostávajú.
A čo ešte napísala tá maminka pozoruhodného – A taká pikoška tesne pred záverom. Viete, ako súvisí predaj monitorov dychu s pupočníkovou krvou? Ten kto si zacvaká odber krvi do súkromnej banky, dostane kupón so zľavou 30 % na nákup monitoru do postieľky model Babysense II , čo je pri štandardnej cene cca 100 € zľava celkom slušná. Skvelý marketing.
z diskusie mamičiek Mám len kamošku, čo 18rokov platila a potrebovali niečo z toho použiť a pritom ako to riešili, tak im povedali, že to čo majú je vhodné len pre jedinca do 9kg…
Svoju skúsenosť v článku v linku v roku 2013 popísala aj iná mamička
https://hnonline.sk/dennik/506025-zeny-platia-stovky-eur-zbytocne
Pracovníčky Cord Blood Center mi volali niekoľkokrát, aby ma prehovorili na uschovanie pupočníkovej krvi. Keď som im povedala, že mi prekáža vysoká cena 690 eur, dva týždne pred pôrodom mi dali akciovú cenu 190 eur. O tom, že sa dá uschovať aj zadarmo, sa ani raz nezmienili,“ povedala HN mamička Jana Franková. A nie je jediná, ktorá takúto skúsenosť má.
Smutné je, že na tento biznis upozornil už v roku 2008 odborník
https://domov.sme.sk/c/3735249/podla-mistrika-sa-o-vyuziti-pupocnikovej-krvi-dezinformuje.html
Prednosta Kliniky hematológie a transfúziológie (KHaT) Lekárskej fakulty (LF) UK Martin Mistrík na dnešnej tlačovej konferencii načrtol tému odberu a zmrazenia pupočníkovej krvi, pričom vysvetlil, že jej využitie je pre dané dieťa v dospelom veku ako jedinej liečebnej metódy špekulatívne. Podľa neho totiž nie je rodičom dostatočne vysvetlená možnosť využitia pupočníkovej krvi pre ich vlastné dieťa.
Situáciu ozrejmila aj prezidentka Nadácie Leukémie Eva Demečková: „Keby sa rodičia dieťaťa rozhodli venovať pupočníkovú krv do bezplatnej verejnej banky, komerčné spoločnosti by prišli o tento zisk.“
Napriek tomu biznis bežal nerušene ďalej.
Slovenské zdravotníctvo je jednoducho morálna katastrofa.
Elena
K diskusii anysta Súhlasím s Vami v tom, že matky by dali za život dieťaťa čokoľvek. Ale vo všetkých prípadoch súrodeneckej záchrany u nás odnímali krv z pupočníka priamo tehotnej matke. A ak by mohla byť databáza verejná bezplatne, potom je toto celé zlodejina ťažkého kalibru. O tom, že Drucker bol dobrým ministrom nie som presvedčená, písala som minule ako ho hodnotili zdravotníci samotní. A na pošte naňho zamestnanci nespomínajú radi, aby som to slušne zhodnotila.