Len tak 1. – Mimoriadne správy

Dáme hru na bieleho zajačika, chcete?

Takže teším sa, že

dnes od 21, 00 do 22,30 hodiny na intv sa bude otvorene hovoriť o slovenskom zdravotníctve. Prekvapujúce informácie nám poskytne Andrej Janco, prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov.

Andreja mám aj medzi mojimi facebookovými priateľmi a jeho informácie sú naozaj  mimoriadne zaujímavé.

Áno, je to presne ten Andrej Janco, ktorý sa snažil márne poukázať na to, že neskutočne predražené sú nielen ceny CT prístrojov pri ich nákupe  – ale hlavne to, čo nám na prvý, druhý i tretí pohľad uniká –  že neskutočne predražené sú i vyšetrenia na týchto prístrojoch – sú 2 až 4 krát drahšie ako v Nemecku.

Písala som o tom už napríklad v článku DNES 104. Nemocniční vykosťovači „mŕtvol“ alias Naši drahí občania

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2015/10/18/dnes-104-nemocnicni-vykostovaci-mrtvol-alias-nasi-drahi-obcania

alebo i v článku DNES 60. SLÚŠ a mlčanie jahniat alias Kam miznú peniaze v slovenskom zdravotníctve

www.elenaistvanova.blog.pravda.sk/2015/05/06/dnes-60-slus-a-mlcanie-jahniat-alias-kam-miznu-peniaze-v-slovenskom-zdravotnictve

A o akú hru ide?

Nuž, odkedy som si kedysi dávno prečítala príbeh o bielom zajačikovi, ktorý vedel písať (kniha Vybraná tajemství profesora Kesslera), hrávam sa občas túto hru sama so sebou. Zajačik si každé ráno kládol tri otázky a sám si na ne aj odpovedal.

Prvá z nich bola, ako ste už iste pochopili: NA ČO SA DNES TEŠÍŠ?

• takže ja sa dnes teším na otvorené pomenovanie situácie v zdravotníctve zo strany Andreja Janca, ako som napísala v úvode článku,
• teším sa i na cestu k autobusu (už za necelú hodinu) prebúdzajúcou sa prírodou – mám veľmi rada prírodu a užívam si vychádzajúce slnko, prediera sa spoza kopca a všetko pozlacuje.

Už teraz, na svitaní, sa ukazuje bezoblačná obloha, hoci silnejší vietor odvčera ešte blúdiť krajinou neprestal. Nebo s nežne ružovými a modrastými pruhmi však postupne odkiaľsi vytiahlo veľký tmavý mrak – zjavil sa nad kopcom v diaľke. Vtáčí štebot sa nesie krajinou už teraz, taký neutíchajúci chorál.

No a tento popis je naozaj len pre romantické duše ako ja – je skutočne chladno, za chvíľu som úplne premrzla.

Teda jasné – nepíšem blog na balkóne, ale v kuchyni pri počítači. Ibaže na preladenie myšlienok, alebo pre zníženie únavy – ak píšem v mojej nočnej práci dlhšie, termínovanú prácu – buď si pozriem na preladenie niečo zo záľahy správ na facebooku, alebo idem na chvíľu na balkón.

Škoda, že vám takúto rannú balkónovú chvíľu neviem sprostredkovať naživo i so zvukmi… Také malé zázračno…

• teším sa i na to, že dnes príde domov zo školy dcéra Kika, chodieva vo štvrtky, to som v práci do večera a cestujeme z Revúcej autobusom domov spolu a len tak spolu rozprávame o kadečom…

Som vnútorne radostný človek, veľa som sa usmievala, volali ma preto Slniečko. A mimochodom – moja druhá prezývka bola Tornádo – pretože keď sa do niečoho pustím, tak dôkladne.

Druhá z otázok, ktorú si biely zajačik dával, bola: KOHO MÁŠ DNES RÁD?

• moje dcéry – som hrdá na moje dievčatá. Sú citlivé a láskavé. Majú zmysel pre humor. A naučili sa podeliť sa navzájom – čo pre mňa mimoriadne veľa znamená (nebudem dôvody vysvetľovať bližšie). Ja im kúpim všetko spravodlivo – ak ide o maličkosť, keksík – tak čaká doma aj na Kiku, ktorá je cez týždeň na VŠ. Ak ide o väčšiu vec, tak kúpim raz jednej, raz druhej, ako sa dá, ale deti vedia, že spravodlivo. A som rada, že to prevzali – Kika v pondelok v Košiciach kúpila „novinku“ – malú melónovú kofolu – a volala mi to radostne, chcela ju doniesť domov, že ju ochutnáme všetky.
• môjho syna – nosila by som najradšej jeho urnu so sebou. Prvý mesiac po Maroškovej smrti som nosila jeho urnu na prechádzku – všade tam, kde sme denne spolu chodili – na lavičku v parku, na hojdačky. Kúpila som si dokonca v sekáči špeciálnu kabelku – Maroškovu taštičku.
• moju mamu – vážim si jej obetavosť, prijíma život a ide ním.
• život, vážim si všetko živé. Je to moja šamanská filozofia. Som ten typ, čo zdvihne zo zeme utrhnutú vetvičku a zastrčí ju do zeme, zachraňuje túlavé mačky a … no veď viete, … verí, že zmení svet k lepšiemu.

Cestou ku môjmu pracovisku tie vetvičky často nachádzam, lebo tadiaľ vedie dlhý plot s divým viničom a chodia touto cestou osadnícke deti z mesta domov – tie sú také deprivované, že často šklbú, čo vidia, odtrhnú a zahodia. A ja zbieram, sadím.

Tretia otázka bieleho zajačika bola: ČO BY TI DNES POVEDAL VEĽKÝ BIELY KRÁLIK (ČIŽE BOH), KEBY BOL?

Asi by ma Boh dnes objal.

Som už dva dni v zúfalej nepohode.

Elena K. Ištvánová  Predná Hora, 5.5.2016

P.S.: Ďakujem Devana. Ja plačem aj v autobuse – pri pohľade na lúku plnú odkvitnutých púpav…