Pedofili sú hodní pochopenia – veď sú to tiež ľudia…
Tento článok v denníku SME, dokonca v troch pokračovaniach šírený, mi svojim spôsobom pomohol. Teda – nie som pedofil, pravdaže, ale už dlhšie som uvažovala o tom, čo sa v médiách i na sociálnych sieťach prezentuje ako „veľké pravdy“. V skutočnosti je to podľa mňa hŕba nezmyslov a bludných, až škodlivých hraníc.
Zámer sveta sa rozhodol, že nevyrážam do lesa vo štvrtok. Neodkladné pracovné povinnosti ma posunuli, do utorka dám ešte jednu jedenástku.
Takže poďme konkrétne k téme.
Začnime tými pedofilmi, tých už premieľa kadekto – a ja už som na túto tému písala opakovane.
Priznala som, že nad hranicami ľudských práv uvažujem opakovane
a vyjadrila som svoj názor aj ku iniciatívam „za práva pedofilov“
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/07/25/hmmm-5-prava-pedofilov/
Kladiem si v prvom rade otázku, či je ľudským právom právo na sexuálnu orientáciu a na sexuálne uspokojenie. Zjavne nie. Ak si však pozriete stránku prevádzkovanú MPSVaR SR s pôvabným názvom Horizontálne princípy, rovnosť mužov a žien a nediskriminácia.
https://www.gender.gov.sk/diskriminacia/diskriminacia/dovody/sexualna-orientacia/
skončíte s gulášom v hlave, ako ja – lebo stránka popri pomenovaní problémov v rovnosti mužov a žien u nás píše o právach LGBT. LGBT nie je o rovnosti mužov a žien, môj najsamobľúbený minister to zasa raz doplietol. (Aby sme si rozumeli, nevystupujem teraz proti LGBT komunite, ale treba jasne oddeliť problematiku rovnosti mužov a žien, a problematiku LGBT).
Lebo tu sa pletú dokopy ľudské práva, sexuálna orientácia a veď pozrite úvodný citát
Všetci ľudia bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu či rodovú identitu majú právo na to, aby mohli plne využívať všetky ľudské práva. Sexuálna orientácia a rodová rovnosť sú neoddeliteľnou súčasťou dôstojnosti a osobnej integrity každého človeka a nesmú byť dôvodom diskriminácie ani zneužívania.
No a teraz si tam dohoďte pedofila. Z textu jasne vyplýva, že takouto formuláciou MPSVaR SR chráni aj ľudské práva pedofilov.
Otázkou ale je, či takáto ochrana ľudských práv zahrňuje aj právo nediskriminačne byť zaradený v každej oblasti – napríklad stať sa ako pedofil učiteľom. Ja si myslím, že je potrebné urobiť deliacu čiaru – lebo učiteľka – lesbička či učiteľ homosexuál nie sú pre malé deti nejako ohrozujúci. Učiteľ pedofil je ale podľa mňa trochu iná káva.
Ak si pozriete pojmy, tak sa môžete skutočne vydesiť. Pozrite, čo hovorí náš antidiskriminačný zákon
https://www.gender.gov.sk/diskriminacia/diskriminacia/pojmy/
Nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.
Teoreticky aj prakticky za vyhlasovanie, že pedofili nemajú rovnaké práva, by nás mohli ešte aj stíhať.
A pokračujme teraz konkrétnou otázkou.
Vážne by ste chceli, aby vaše dieťa učil pedofilný učiteľ – a „niekoľko rokov by čakal, kým by vyznal dieťaťu svoje city“? Pravdu povediac, ja sa skôr domnievam, že potom by ho to dieťa prestalo baviť a hľadal by si ako objekt záujmu ďalšie dieťa. Inak by nešlo o pravého pedofila.
A tak sebe aj vám záverom kladiem otázku – je v poriadku antidiskriminačný zákon, ktorý umožňuje pedofilovi stať sa učiteľom malých detí a predvádzať svoju sexuálnu orientáciu ako súčasť dôstojnosti a osobnej integrity???
Elena 9.7.2019
P.S.: ešte k téme niečo dodám dnes…
K diskusii: Mein Geist.sk
Problém vidím aj v tom, že je ťažké diagnostikovať pedofíliu. Sami to nepriznajú. A čo sa týka preverovania duševnej a telesnej spôsobilosti to je len fraška, ktorá nezachytí skutočne žiadny problém. Neviem, našiel by sa niekto, kto nedostal doklad o duševnej a telesnej spôsobilosti pre prácu v školstve?
K tomu prípadu samovraždy – nikdy to nie je jeden veľký dôvod podľa mňa, obvykle sú spúšťačom viaceré udalosti a nemožno odlíšiť jediný z nich – je to podľa mňa veľká racionalizácia, v živote mnohých z nás možno nájsť v priebehu pol roka či roka veľké stresory ako nami dodatočne posúdený „dôvod, že to preto“ (aby sme to akože pochopili). V skutočnosti impulzívne sui bezprostredne po strese sú málokedy, sú to podľa mňa práve „daily hassless“ (každodenné malé nepríjemnosti), ktoré to nakoniec zosunú.