Ak sa raz stanete mamou, ste ňou už navždy.
I keď Váš syn je vyšší od vás o dve hlavy. I keď skončí vysokú školu. I keď si už nebýva doma s mamou, ale postaví si vlastný dom so ženou, ktorú miluje. I keď sa sám stane otcom a na návštevu mamy nesú s manželkou v naručí každý jedno vnúčatko.
To je kolobeh života.- a mama s láskou sprevádza svoje dieťa jeho životnými míľnikmi..
Ak sa raz stanete mamou, ste ňou už navždy.
Olinka je mamou syna Ivana.
Ivan vyrástol, vyštudoval, pracoval ako informatik. Založil si rodinu, postavili s manželkou dom a vychovávali dve krásne dcéry.
A poto šiel na banálnu operáciu do nemocnice, kde po závažnom pochybení lekárov pol roka kruto zomieral.
Nemal ani tridsať rokov.
Fotografia je z rodinného albumu a zverejnená so súhlasom rodiny.
Nasledovali roky, kedy sa jeho blízki domáhali spravodlivého pomenovania vinníka utrpenia, ktoré musel zažiť.
Právoplatné súdne rozhodnutie dalo bodku.
Súd pomenoval vinníka – Fakultnú nemocnicu v Nitre – a nariadil, aby sa nemocnica cospravedlnila písomne jeho rodičom, manželke a deťom.
Nuž, ospravedlnili sa, keď im to súd prikázal.
Je to smutná vizitka vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo vysoko etickej profesii, keď sa nedokážu sami ospravedlniť čestne za svoju chybu, ktorou niekomu vzali život a zasiahli celoživotne do životov jeho blízkych.
Že im to musí prikazovať súd.
Lebo neviem o jedinom prípade po pochybení lekárov, ktorým zavinili smrť našich detí, že by sa boli slušne ospravedlnili. To v prípade môjho syna sa nemocnica ospravedlnila za finančnú ujmu, ktorú nám spôsobili nákladmi na jeho pohreb. A páchateľka – dvojatestovaná lekárka – už právoplatne odsúdená počas podmienky dokonca vypisovala súdu do nášho konania s nemocnicou, že život človeka s postihnutím je menej hodnotný ako život človeka zdravého.
Aspoň že súdy sa poučili z predošlých prípadov – a súd nemocnici ospravedlniť sa pozostalým písomne rovno nariadil.
Olinka ospravedlnenie od nemocnice dostala. A potom sa rozplakala.
Vyzerá to tak, že jednoduché nariadenie súdu nepostačuje – a súd by mal zrejme určiť aj presný spôsob ospravedlnenia sa týmto vysokoškolsky vzdelaným ľuďom, zastupujúcim vysoko etickú profesiu, lebo sami to zjavne nevedia.
No, nevyzeralo to veľmi ako úradný list – teda vôbec nie. Bez oficiálnej hlavičky, len s naklepaným označením, že ide o FN. A podpis riaditeľa iba s označením riaditeľ nemocnice bez akéhokoľvek mena zodpovednej osoby a nečitateľný podpis. A bez úradnej pečiatky.
No, ak ste sa niektorí smiali, keď Matovič kedysi vyhlásil, že ho strihá jeho dcéra, tak tomuto pánovi riaditeľovi asi doma píše dcéra takéto listy – inak si to vysvetliť neviem.
Je to neuveriteľné, ak niekto ako riadiaci manažér nevie ako má vyzerať jeho úradná korešpondencia.
Ani to, ako má vyzerať slušné správanie.
Nuž, o komunikácii zdravotníkov som písala už viackrát – napríklad tu
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2014/10/03/dnes-29-ryba-smrdi-od-hlavy/
a veru ešte stále si myslím, že ryba smrdí od hlavy.
Teraz lekári zasa raz robia výpoveďami akciu za vytlčenie ešte vyšších platov, ako im vláda ponúkla.
Niektorí by si ich aj zaslúžili, ale vonkoncom nie všetci. Lebo súčasťou práce zdravotníka je i slušné správanie voči pacientom, adekvátna komunikácia s nimi. No a kto ju nezvláda, tak ten by nemal čo robiť ako lekár vôbec – ale ak už ním je, potom by nemal mať za svoj výkon rovnaký plat ako zdravotník voči pacientom vystupujúci slušne, ohľaduplne a adekvátne s pacientmi komunikujúci.
Stačí sa pozrieť sa internetové hodnotenia lekárov, kde rozhorčení pacienti píšu doslova o neslušnom a arogantnom správaní niektorých lekárov.
Tak ak sa pozerajú lekári na západné platy, nech sa pozrú aj na západnú kultúru správania zdravotníka voči pacientom.
Vlastne ak odídu, verím že sa veľmi rýchlo budú môcť presvedčiť na vlastnej koži, či im budú tolerovať nezdvorilé správanie voči pacientom. Ani pred nemocnicou zametať ich nenechajú s takým správaním voči pacientom, aké podaktorí produkujú.
Najhoršie je,že neverím akýmkoľvek komunikačným kurzom, že by zmenili prístup zdravotníka, ktorý vystupuje arogantne a neempaticky. Je to skrátka o ňom ako o človeku, a niet odborníka, ktorý by zmenil dospelého človeka, ktorý na svojej zmene sám nepracuje.
Nie, ani žiadny súd zjavne nedokáže zaistiť, aby sa dokázal páchateľ za ním spôsobenú ujmu slušne ospravedlniť.
Je jeden míľnik, ktorým by mama svoje dieťa sprevádzať nemala – dieťa by nemalo zomrieť skôr ako jeho mama.
Smrť dieťaťa je najťažšou životnou stratou. A ak niekto spôsobí svojim konaním smrť dieťaťa, mal by čestne prevziať zodpovednosť za svoju chybu a prejaviť úprimnú ľútosť nad tým, že svojim konaním tak hlboko a nenapraviteľne zasiahol do života iného človeka.
I bez súdneho príkazu na písomné ospravedlnenie sa.
Je mi to ľúto, Olinka…
Elena