No o čom inom – ako o slovenskom zdravotníctve – kde sa o kresle ministra pre nominanta nemôže hovoriť ako o skvelom kariérnom kroku, ale skôr ako o kariérnej poprave.
Špinu a marazmus, ktoré sa za tie roky (bezmála štvrťstoročie) v slovenskom zdravotníctve nazbierali, nedokáže dnes zrejme rozumne a efektívne riešiť rýchlym spôsobom nikto. Nehovoriac o tom, že namiesto čistenia mnohým vyhovuje skôr jeho ďalšie zanášanie špinou.
V rebríčku zdravotnej starostlivosti zúfalo zaostávame.
Ani prístup mnohých zdravotníkov nezodpovedá mojej predstave toho, ako sa má správať človek k chorým, starým a bezvládnym – byť ľudský a súcitný predsa nie vecou výšky platu (nehovoriac už o tom, že zdravotník je človek platený z našich daní).
A na druhej strane sú sestry zaplavené spomienkami na situáciu z tesne predvolebného obdobia. Mne osobne je veľmi ľúto, že sa potvrdili moje očakávania o tom, ako dopadnú, že „pre výstrahu“ niektoré z nich ani nezískajú prácu späť (http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2016/01/15/augiasov-chliev-3-zdravotne-sestry-nepriatel-pacientov/ – verte, sestry, že radšej by som bola, keby môj predpoklad nebol vyšiel).
Už dlho poukazujem v mojich článkoch na veci, ktoré v slovenskom zdravotníctve nefungujú (pripomeňme si aspoň niektoré z nich):
A nie som sama, kto sa snaží ozývať, aby sa veci zmenili k lepšiemu. Pripomeniem tu trestné oznámenie, podané pánom Pavlíkom – mojim známym zo „starých čias“, ktorý ma v časoch písania Charty 2012 a jej listov podporil ich uverejňovaním na www.necenzurovane.sk. Tak tento pán Pavlík vo februári 2016 zareagoval na potvrdenú informáciu, keď v roku 2015 predčasne zomrelo cca 3 000 nevinných ľudí len kvôli tomu, že sa tu drastickým a vulgárnym spôsobom vykrádali finančné prostriedky určené do rezortu zdravotníctva – čo verejne ako prví povedali Krajcer so Sulíkom a osvojil si to aj Matovič. No a potom nastalo dlhé mlčanie. 29. 2. 2016 preto podal na GP SR trestné oznámenie na Roberta Fica, Viliama Čisláka, Zuzanu Zvolenskú v spolupáchateľstve s vedením GP SR a MV SR v zastúpení Jaromírom Čižnárom a Robertom Kaliňákom, ktoré je uverejnené na www.necenzurovane.net.
Avšak hlasy tých, ktorí sa neboja ozvať, aby bolo na tomto svete lepšie, zostávajú v tejto spoločnosti zúfalo osamelé. Ľudia sa spamätajú a začnú o veciach uvažovať, až keď to osobne zasiahne do životov ich samých – keď sa oni alebo ich blízki dostanú do situácie, že pocítia zdravotnícku starostlivosť na slovenský spôsob na vlastnej koži. No to je na zmenu málo.
Pretože tí, ktorí by mohli a mali na Slovensku konať v prospech zmeny – odborníci z oblasti zdravotníctva, manažmentu, práva – mlčia.
V tomto štáte je skrátka málo hrdinov, ktorí by v temne doby na cestu svietili vlastným srdcom.
A tak môžeme čakať, že zasa raz vyhrá zlo, a malosť, a strach, pretože to je tá ľahšia cesta.
No i tak – nezávidím budúcemu ministrovi zdravotníctva, niet mu čo závidieť, pretože napriek všetkej straníckej zastrešenosti stolička pod jeho zadkom bude za krátky čas poriadne horúca…
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 17.3.2016