Fotografia je prevzatá z článku v linku https://glob.zoznam.sk/az-druhe-vysetrovanie-uradov-potvrdilo-matkine-slova-za-smrt-rocneho-jakubka-maju-niest-vinu-zdravotnici/ Monika Jankovská drží hladovku – a médiá nás oblbujú, ako po pár dňoch hladovky je už vo vážnom stave
Už po 4 dňoch jej hladovky vypisovali novinári
Krucinál, ako ľudí ohlupujú – pôst dokážete zvládnuť aj celé týždne, nielen pár dni.
V tom sa s jej advokátom zhodnem, ani mne sa Jankovská nepáči – ale zasa, načo to vypisovať do novín?
Obvinená si zatiaľ nevyžiadala podľa jej právnika ani psychológa, ani psychiatra. Kým prvé dni väzby podľa našich informácií pracovala, teraz už šetrí sily a je v pokojovom režime.
No dojemné vymývanie mozgov a oblbovanie národa, aby vzbudili ľútosť.
Nie, neľutujem ju, je to obyčajná vydieračka. A predstavte si, že Dagmarka – mama 18-mesačného Jakubka –
po smrti syna schudla na 35 kíl.
Nikto sa nestaral o to, či nepotrebuje odbornú pomoc, z čoho bude žiť po smrti syna, nemohla sa vyvaliť oddychovať v pokojovom režime a „šetriť sily“. A rovnako žiadna iná z obetí pochybení lekárov – chodíme do práce, aj keď naše rany krvácajú, aj keď zažívame nespravodlivosť a špinavosti vo vyšetrovaní a riešení prípadov pochybení lekárov, ktoré končili smrťou našich detí, nijaké šetrenie síl a pokojový režim si nemôžeme dovoliť
https://www.facebook.com/Bojujem-za-Jakubka-241905656582066/videos/249282255844406
Aj vyššie uvedené video je z jej stránky.
Nekonečný príbeh…
Písala som o Dagmarke v mojom blogu opakovane
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/08/25/na-kridlach-vetra-1-dagmarkin-pribeh/
Po diskusii v článku v linku
kde ju poniektorí diskutéri urážali, som o Dagmarke napísala druhý blog
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/08/28/v-lucoch-slnka-9-druhy-vykop-za-dagmarku/
dala som tam ich „diskusné mená“, a pokojne by som tam dala aj ich údaje osobné, ak by som ich mala. Ja všade píšem pod svojim menom, a myslím, že by sme to mali naučiť každého. Je to znak dospelosti, stáť za svojimi názormi a skutkami, a niesť za ne plnú zodpovednosť.
Ale na Slovensku je to tak…
Obete pochybení lekárov sú dlhodobo v postavení, že majú menej práv ako samotní páchatelia. Nemajú peniaze na právnikov, vedomosti zo zdravotníctva, prístup k dokumentácii ako páchatelia, ktorých navyše kryje aj podivná profesijná solidarita. A kto iný robí posudky ako ďalší lekári?
Sú vystavené nielen celoživotnej bolesti zo straty svojho dieťaťa a nekonečne sa vlečúcim ťahačkám za spravodlivosť, ale i primitivizmu niektorých spoluobčanov. Kedysi som o takej mojej vlastnej smutnej skúsenosti v tomto smere napísala blog
DNES 23. Ako sa nabaliť na smrti svojho dieťaťa alias Pani X. Y. z Revúcej
Snívalo sa im o nej, tak ju žalovali…
A potom som o Dagmarke napísala aj tretí blog
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/11/18/nuz-4-treti-pribeh-o-dagmarke/
V ňom Dagmara popisuje, ako ju zdravotníčky žalovali, že sa jej boja, lebo sa im o nej vraj snívalo. Áno, prosím, aj takéto situácie obete pochybení lekárov zažívajú
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/11/18/nuz-4-treti-pribeh-o-dagmarke/
aj keď sa preukáže nezmyselnosť takého konania, odčerpáva vám to sily, je to sekundárna traumatizácia – lebo sa zasa hovorí o vašom mŕtvom dieťaťa a myslíte na to dookola, ako keď vám niekto špára v rane.
Dagmarka bojovala za svoje mŕtve dieťa po celé roky
ako vidno z článkov
v roku 2018
vo roku 2019
v roku 2020
Vyšetrovanie pochybení lekárov, pri ktorých došlo ku smrti blízkeho, vedú často v štýle „vyšetrovanie skončilo, zabudnite“. AJ v tomto prípade bolo vyšetrovanie zastavené, a až následne obnovené.
Dagmara má aj fb stránku Bojujem za Jakubka
https://www.facebook.com/Bojujem-za-Jakubka-241905656582066/
Konečne spravodlivosť v Kubkovom prípade nachádza cestu.
Robiť zo seba chudákov a z nás hysterky, ktoré sa nevedia vyrovnať s prirodzenou smrťou svojho dieťaťa – však nie každého sa podarí zachrániť, čo už tie ženské chcú??? a smrť je prirodzená, každý raz umrie – to je postoj slovenských zdravotníkov ku svojim vlastným chybám. Ani v jedinom prípade sme nezažili, že by lekár prišiel za nami, priznal si svoju chybu a ospravedlnil sa za ňu. To je krásna vizitka etiky slovenských lekárov, však???!!!
Vyčerpať a znechutiť obete pochybení lekárov, nie nastoliť spravodlivosť – to je stratégia slovenskej justície a spoločnosti. Namiesto podpory ich diskriminácia – veď ako je inak možné, že zákon o obetiach ich odlišuje od obetí úmyselných trestných činov a nepriznáva im rovnaké postavenie a rovnakú pomoc?
Máme už dosť nespravodlivosti…
Nože, páni tvorcovia zákona o obetiach, poďte s nami,, matka detí mŕtvych vinou lekárov, do verejnej diskusie v vo verejnoprávnej televízii – kde môžete vysvetliť národu, aký je rozdiel medzi tým, či dieťa zomrie vinou vraha s úmyslom, alebo vinou zdravotníkov. Deti sú rovnako mŕtve v oboch prípadoch, len obetiam pochybení lekárov štát neposkytuje potrebnú pomoc…
Dokedy???!!!
Kubko zomrel v dôsledku pochybení lekárov.
Fotografia je prevzatá z článku v linku https://glob.zoznam.sk/az-druhe-vysetrovanie-uradov-potvrdilo-matkine-slova-za-smrt-rocneho-jakubka-maju-niest-vinu-zdravotnici/
Video aj fotografia sú uverejnené so súhlasom Kubkovej mamy.
A my sa pýtame…
Dokedy bude táto spoločnosť mlčať a prizerať sa tomu, ako pribúdajú obete slovenského zdravotníctva geometrickým radom?
Dokedy kompetentní a zodpovední, dobre platení z našich daní, nebudú konať?
Dokedy budú deti zbytočne umierať?
Sme odhodlané zažalovať tých, ktorí z titulu svojej funkcie mali vo veci konať – a neučinili tak.
Elena 20.9.2020
K diskusii
Pán Horný – Tisovský, príbehy dávam, lebo sme SKUPINA matiek Otvoreného listu premiérovi SR. Sú to príbehy matiek, ktoré k nám patria. Obetí lekárov pribúda, a tak pribúda aj príbehov.- preto odhaľujeme naše príbehy, aby konečne v tejto spoločnosti došlo k zmene. Aby si ľudia uvedomili, čo zažívame, čomu sme vystavené. Píšem tie príbehy nie preto, aby ste to čítali namiesto detektívok, ale aby ľudia videli, aká krivoľaká je na Slovensku cesta za spravodlivosťou. Chceme, aby ľudia v slovenskom zdravotníctve zbytočne neumierali – 11 000 mŕtvych, ktorí by mohli žiť, každý rok má Slovensko. Sme ľudia, ktorí nemlčia…E:I.
Drahá Janina, cením si Vašu snahu dávať mi rady. No ja a ďalšie mamy OLP nežijeme v zatrpknutosti a sebaľútosti, bojujeme nielen za svoje deti, ale i za to, aby tu ľudia zbytočne neumierali. A aby sa v prípade pochybenia lekárov obete ľahšie v budúcnosti dostali ku spravodlivosti. Sme ako kvapky dopadajúce na kameň – a v jednej chvíli v ňom vyhĺbime dieru.
tatino – nemanipuluj, šetrí sa a po pár dňoch dostane umelú výživu, takže veľká hra sa koná… A na Slovensku páchatelia odďaľujú u nás rozsudky aj o desiatky rokov.