Založ si blog

DNES 23 – Ako sa nabaliť na svojom mŕtvom dieťati alias Pani X. Y. z Revúcej

Existujú dva základné druhy chudoby – materiálna a duchovná. Tej materiálnej venujem pozornosť dlhodobejšie a aj jej jednou z mojich odborných publikačných tém. Dnes sa budem venovať tej druhej chudobe – duchovnej. Odpovieme si v nej na otázku koľko je na Slovensku primitívov.

 

Keď som čítala pred časom príbeh rodiny Šimona Bucha – chlapca, ktorý študoval na gymnáziu a šťastne žil so svojou rodinou, až kým sa nedostal do rúk lekárov v rámci nenáročného operačného zákroku – úprimne som s nimi súcitila. Možno preto, že viem, koľko obetí si na Slovensku od blízkych vyžaduje život s dieťaťom, ktoré má nejaké zdravotné ťažkosti či postihnutie. Ide o nenapraviteľné a mimoriadne závažné následky. Mnohí z vás, ktorí máte chorého niekoho blízkeho či ho sami opatrujete, teraz viete veľmi dobre o čom hovorím.

 

Kým v mnohých vyspelých krajinách je kvalitný systém pomoci takýmto rodinám v rôznych oblastiach ich života, na Slovensku sú odkázaní hlavne na svojpomoc a biedu. Štát, ktorý dokáže dať denne aj vyše 80 eur  na pobyt jedného kriminálnika vo väzení (a to nerátame jeho ďalšie životné náklady, na ktoré sa tiež skladáme  – zdravotná starostlivosť, budúci dôchodok aj investovanie do jeho rodiny doma, ktorej sa skladáme na živobytie namiesto dotyčného), podobne štedro podporuje nelimitované pobyty závislých – je to takmer 45 eur denne na liečbu alkoholika. Pritom ten istý štát dáva človeku opatrujúcemu celodenne svojho vážne chorého blízkeho človeka (dieťa, partnera, rodiča) maximálne 270 eur mesačne – obvykle je to podstatne menej, však, opatrovatelia?!?! Dôverne poznám túto situáciu. Na skutočnosť, že táto spoločnosť sa správa k ľuďom s postihnutím a ich rodinám nespravodlivo a hanebne, sa snažím v rámci Charty 2012 poukazovať už dlhšiu dobu.

 

Preto keď som sa po čase dočítala, že rodina dosiahla finančné odškodnenie, potešilo ma to a úprimne som im ho priala s tým, že by si zaslúžili sumu ďaleko vyššiu. Uvedomujem si, koľko ľudskej bolesti, trápenia a zmarených snov je za tým všetkým a čomu všetkému musia čeliť. Zhrozila som sa, keď som neskôr našla článok, v ktorom sa Šimonova mama posťažovala ako musí čeliť závistlivým rečiam o „obohatení sa“. To v jej okolí musí žiť nejaký primitív, pomyslela som si.

A predstavte si, včera som sa dozvedela, ako sa chceme obohatiť na smrti syna my. Pani X. Y. (zatiaľ ju ponechajme ako X. Y.) to vykladala v istej pekárni v Revúcej. Takže, pani Buchová, na Slovensku žijú minimálne dvaja primitívi – predpokladám, že dotyčná pani z Revúcej by to tam k vám obehať nestíhala. Viem že Vás to nepoteší, aj mne je z toho smutno. Teší ma jedine to, že také niečo ako je tá pani nemám vo svojej rodine, je to určite horšia nádielka osudu ako dieťa s postihnutím.

 

Smutné na veci je, že my pritom po takmer pol roku ešte stále čakáme na spravodlivosť, pretože sa vlečie aj šetrenie Úradu pre dohľad aj policajné vyšetrovanie a t. č. vyčkávame na ďalší znalecký posudok, ktorý potvrdí veci dávno známe. Žijeme deň za dňom s bolesťou. Aké asi budú naše Vianoce?

 

Prestávam mať dôveru, že táto spoločnosť je schopná a ochotná potrestať vinníkov. A kvôli prieťahom v konaní zažívam chvíle takého silného hnevu, že v tej chvíli by som najradšej zobrala spravodlivosť do vlastných rúk a potrestala vinníkov tej situácie sama.

Vážne môže v takejto situácii niekomu so zdravým rozumom napadnúť, že doma sedíme a tešíme sa ako sa obohatíme vďaka smrti nášho syna? Ja nemyslím na obohatenie – ani v rámci finančného odškodnenia, ktoré budeme požadovať – ale na trest, pretože ja svoje dieťa nepredávam.

 

Takže, pani X. Y. z Revúcej – mala som silné pokušenie napísať tu Vaše meno – zastavte sa za mnou osobne – rada Vám vysvetlím ako môžete rovnako finančne ťažiť aj Vy. Úplne postačí, ak si dáte zabiť dieťa v revúckej nemocnici a môžete sa veselo obohacovať. Dokonca som ochotná sa s Vami dohodnúť – mne nech vráti nemocnica moje dieťa živé, rada sa vzdám akýchkoľvek peňazí –  a Vy pokojne ryžujte sama.

 

Elena Ištvánová

 

P. S.: Čo dodať? Ako to po prečítaní článku výstižne zhodnotila moja dcéra Kika – sú dva druhy ľudí: tým jedným by mal Boh zhodiť auto priamo z neba, tým druhým by ho mal zhodiť tiež – priamo na hlavu.

 

Predná Hora, 12.9.2014

2917
241
Posledný 12. 09. 2014, 10:46:00

eLENA 5. – Aby mu nebolo smutno. ..

19.01.2017

O, nie, nie, nie. Breivik zasa raz skúša, kam až siaha ľudská hlúposť. Nie ľudské práva, lebo tie majú hranice jasné. Takže o tom dnes v mojom blogu... Hlúpe očakávania... Hlúpe očakávania viac »

Územie anjelov 11. – O hviezdach a bláznoch

18.01.2017

Viete, čo majú hviezdy a blázni spoločné? Že nie? Ani ja. Po mojom dnešnom blogu to už budeme vedieť. Možno to spolu pochopíme. A o čom ešte dnešný blog bude? Pôvodne som dnes plánovala viac »

eLENA 4. – Slová pre múdrych. ..

17.01.2017

Múdri by mali meniť svet. Zatiaľ ho však obvykle menia hlupáci. Ts, ts, ts – a je jasné, že ohnivý drak máva krídlami a chŕli plamene. Takže si povedzme, čo vám chcem dnes povedať... Za viac »

Nicholsonová

SaS: Peniaze EÚ sa tunelujú cez poradenstvo

20.01.2017 16:40

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) má podozrenie, že peniaze Európskej únie sa "tunelujú" cez poradenské služby pre jednotlivé ministerstvá.

halenárska, trnava, rekonštrukcia

Halenársku ulicu čaká návrat v čase

20.01.2017 16:00

Halenársku ulicu, jednu z najstarších v Trnave, zmení dlhoočakávaná obnova. Plánovaná rekonštrukcia nadviaže na jej historickú podobu z 18. až 19. storočia.

Petro Porošenko

Porošenkova cukrovinkárska firma zatvára závod v ruskom Lipecku

20.01.2017 15:09

Výrobný závod ukrajinskej cukrovinkárskej firmy Rošen v ruskom meste Lipeck o niekoľko mesiacov ukončí výrobu a prepustí svojich zamestnancov.

štefánik, socha, spišská belá

Spišská Belá chce vrátiť sochu Štefánika

20.01.2017 15:00

Roky bývala súčasťou Spišskej Belej, potom ju za čias totality nadobro odstránili a zmizla bez stopy.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 362
Celková čítanosť: 614307x
Priemerná čítanosť článkov: 1697x