Otázku či je Boh krutý som si položila.
Lebo Katka má tri roky dnes.
Teda nie, nie je trojročná, ale tri roky mŕtva.
Nakopilo sa to, konštatovala jej mama Dagmarka, lebo v našej rodičovskej skupine sa nahromadili výročia úmrtia našich detí v priebehu týchto pár dní.
A tak všetci súcitíme navzájom, lebo veľmi dobre rozumieme, aký je ten „výročný“ deň pre každú z nás bolestný.
Že prečo som sa pýtala, či je Boh krutý? Lebo mi pripadá kruté nechať zomrieť pochybením zdravotníkov dieťa sestre. Uvažujem súcitne, koľko sily si to vyžaduje od Dagmarky, aby v zdravotníctve i teraz pracovala ako sestra deň za dňom.
My mamy detí mŕtvych vinou lekárov chceme tak málo. Dagmarka nehovorí o tom, koľko síl si vyžaduje kráčať bez Katky – no chápete to z jej mlčania – „nedokážem napísať ani slovo. nie, nedokážem dnes o nej napísať ani slovo“ povedala.
Jediné, čo dnes ráno chcela bolo, aby na Katku ľudia nezabudli, aby si ju pripomenuli, aby jej – ak chcú – dnes zapálili sviečku s tichým pozdravom do neba.
Písala som o Katke opakovane, o Katke so žiarivým úsmevom a láskavým srdcom –
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2021/04/01/bola-raz-pravda-9-dd-otec-a-mama/
aj tu
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/09/30/dych-pravdy-3-katkine-narodeniny/
či tu
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/09/11/kam-11-katka-ved-ty-si-mala-zit/
alebo tu
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2020/08/06/povedz-mi-8-su-ludia-bez-ktorych/
A tak ak ste poznali Katku, prosím, spomeňte si na ňu teraz a pošlite jej tichý pozdrav k nebu.
Elena