otvorene

Pokojne, ľudia, slnko svieti a nebom plávajú oblaky. Nenastal koniec sveta.

Situácia pandémie, v ktorej začiatku v našej spoločnosti sa práve nachádzame, je dlhodobo zlou situáciou pre väčšinu spoločnosti. Ohrozuje ľudí mnohorako – na živote, zdravotne, existenčne. A situácie, v ktorých cítime strach, sú nestabilné – nútia nás nejako konať. Práve o takých situáciách v tejto chvíli napíšem pár slov.

Nemajú všetci jasno v miere rizika…

Kapitalizmus je krutý. Nepomáha ľuďom chrániť životy, teraz aj u nás otváraním ďalších obchodov šla dopredu ekonomika. Lebo tovar posielať mohli obchody internetovo, nemali byť otvárané. Vírus sa drží vo vzduchu údajne najmenej pol hodiny. Potom padne na zem – ale nie mŕtvy, môže sa ďalej prenášať na topánkach napríklad. Obchodník nebude za každým nakupujúcim priestory dezinfikovať. Ak nebudú kupujúci a zloží si rúšku, zaujímala by ma štúdia o dva týždne, koho asi budú ako pozitívnych identifikovať zvýšene.

A priznám sa otvorene, že zvažujem, či je rozloženie Gausseovej krivky na Slovensku skutočne rovnomerné, lebo občania určitej nemenovanej lokality na Slovensku sa najskôr hromadne do Rakúska a Talianska trepali lyžovať, teraz zasa do Tatier výletovať.

Pri bezohľadnom správaní sa niektorých ľudí, ktorí stále chodia hromadne kade-tade, nenosia rúška a vrágajú sa obchodmi skúšať si rúže, tu o dva týždne máme pohromu horšiu ako v Taliansku. Nepomôže vám potom nadávať na Matoviča, ani na Pellegriniho, jedine na seba samých.

Pochopili ste aspoň niektorí, že už máme vyhlásené povinné práce, napríklad? Nie, však? To by ste nekecali len o tom sledovaní telefónov dookola, však zaujíma azda Matoviča, či voláte babke alebo frajerke, a čo konkrétne jej rozprávate? Z tých diskusií to vyzerá, akoby ste si mysleli, že vás doteraz nijako neodpočúvali, a akoby ste tu mali teroristické skupiny všetci pozakladané.  No čo k tomu dodať?

A teraz k tomu, o čom chcem písať ozaj…

SItuácia nie je dobrá, mali by sme konať zodpovedne a rozvážne, chrániť seba a nešíriť riziko vírusu.

Dala som dnes včasráno tvrdý koment v skupine o korone na viac miest, aby konečne podaktorým nezodpovedne sa správajúcim ľuďom došlo, k čomu ženú celú spoločnosť – že aby drahí spoluobčania pokojne pokračovali v nakupovaní a výletovaní, pretože miesta na hromadné hroby máme už v každom okrese pripravené, aj internáty a hotely vybrané už sú pripravené. A oni sú určite silní, takže zvládnu záchvevy svedomia, že ich blízki zomreli, pretože ich nakazili, A možno pri troche šťastia umrú aj sami, takže nehrozia žiadne výčitky svedomia potom…

No situácia ohrozuje mnohých aj psychicky. V správach večer som zachytila upozornenie na riziko recidív u abstinujúcich závislých. Môže pribúdať depresií. Vo svete i samovraždy zaznamenali. Niektorí zomierajú vlastnou rukou zo strachu a iní z pocitu viny, koľkých ľudí asi sami mohli nakaziť.

Ako prekonať strach? Predovšetkým v prvom rade si stačí uvedomiť, že to dokážeme zvládnuť. Toto je len hra o čas, aby sa našli a v dostatočnom množstve pripravili lieky, aj prístroje. Pracujú na tom mnohí – a naozaj úžasné veci doslova na kolene dokázali niektorí vymyslieť. A v druhom rade, nemyslieť iba na seba by sme mali, zamerať sa na iných, začať vidieť svet okolo seba.

Tri kroky môžeme spraviť

1. Upokojiť seba.

Lebo pokiaľ sa necháme zahltiť strachom, nedokážeme urobiť ďalšie dva kroky.

Takže – stačí sa pozrieť na oblohu.  Vyzrite z okna. Svet sa nezmenil.

Pokojne, ľudia, slnko svieti a nebom plávajú oblaky. Nenastal koniec sveta.

Svet teraz potrebuje, aby ste práve vy urobili niečo zmysluplné. Dokážete to, ak sa pozriete na svoj strach, môžete si priznať čoho sa bojíte najviac – smrti, zlej liečby, bolesti, samoty, ja neviem… A potom si predstavte svoj strach, ako stojí naproti vám a povedzte mu – ja ťa vidím a nechcem s tebou bojovať. Pomáhaj mi, prosím.

Lebo nás strach nám nechce ubližovať, ale chrániť nás. Je to náš spojenec. Ak sa bojíme smrti, potom nám ukazuje, že máme žiť zmysluplnejšie.

A to spravíme druhým krokom. Položme si pred vykročením otázku – kto z ľudí, na ktorých mi záleží, sa bojí tiež.

2. Upokojovať iných.

Kto má strach? Moji rodičia, priatelia?

Volať im, písať maily – pravdaže nie o najnovšom počte mŕtvych na koronu. Ale spomienky, tie najkrajšie ktoré s nimi máte. Veľa spomínajte na spoločné zážitky. A plánujte – kam by ste s nimi radi šli, čo by ste chceli spolu zažiť, ako spravíte v lete takúto oslavu… Pošlite im možno pekný obrázok.

Možno je čas napraviť pokazené vzťahy a napísať list niekomu v rodine, s kým ste sa nepohodli. Možno  je to čas na písanie či volanie si o tom, čo sú naše rodinné tradície, naše rodinné korene, spomienky na predkov a to, čo všetko o nich vieme…

Možno je to čas na výrobu rúšok zadarmo pre neznámych ľudí, či  poskytnutie iných vecí len tak pre radosť či na pomoc iným. Nemusia to byť veľké veci – ja som nabalila do vriec pekné a zachovalé veci po deťoch, a za odvoz darujem.  Aj hŕbu receptových časopisov rozdávam. Každý z nás má možnosť nájsť niečo, čím môže prispieť k tomu, aby bol svet lepšie miesto. Možno sa aspoň podeliť o rodinný recept osvedčený, napísať peknú báseň, zaspievať z balkóna, kadečo sa dá vymyslieť teraz.

Úplne nádherné by bolo, keby sa národ zjednotil a tak ako šamani teraz spoločne bubnujú v sobotné podvečery pre dobro Zeme, tak trebárs hromadne zaspievať Na Kráľovej holi každý deň napoludnie na balkónoch, alebo hoci aj doma, sami pre seba. Aby sa zvyšovala súdržnosť, pocit, že sme spoločenstvo.

3. Deti sú naše najväčšie bohatstvo…

Deti majú strach, nie preto, že by chápali celú situáciu do hĺbky, ale intuitívne vnímajú náš strach. Uvedomujete si, ako sa zmenila životná situácia detí? Nejde len o existenčné tlaky, ale o celú situáciu.

Oceňujem krok vlády, že školy sú uzavreté a deti majú nižšiu mieru rizika. Je to naozaj múdre, a otvorene píšem, že tento školský rok skončil. Lebo v júni bude problém rozhodne ešte väčší, ako je teraz.

Nie ste zlé matky, ak sa cítite z celodennej aktivity okolo detí v rade dní za sebou teraz vyčerpané. Sme každá jedna tou jedinou správnou mamou pre svoje dieťa. A každý jeden otec je tým jediným správnym otcom svojho dieťaťa – bez ohľadu na ďalšie okolnosti. Je prirodzené byť unavený, cítiť občas únavu. Aj urobiť občas chybu vo výchove. No vytvárame našim deťom to jedinečné, čo im nikto a nič na svete nemôže nahradiť – domov.

Zároveň je táto situácia aj príležitosťou, aby sme lepšie pochopili náročnosť práce učiteľov. Chceli by sme mať na starosti denne 25 či 30 detí? Je to silná skúsenosť. A rovnako si môžeme práve teraz lepšie uvedomiť, že práca mamy okolo dieťaťa nie je žiadnou materskou dovolenkou – bol to ale recesista, čo to takto nazval, však?

Záverom…

Napíšem vám, ako by sme mohli konkrétne postupovať pri zvládaní strachu svojho dieťaťa, ako odpovedať na jeho otázky ku tejto situácii v najbližšom blogu ešte popoludní.

Môj dnešný večerný blog bude potom určený jedinej osobe na svete, ktorá má právo na môj večerný blog dnes.

Elena  29.3.2020

P. S.:

Na Facebooku som ráno verejne zdieľala obrázok – dáva hlbokú výpoveď o svete dnes. Hej, tie veľké veci sú vždy jednoduché.