Niekedy nevieme vydolovať z hĺbky seba slová. Nad hlavou nám idylicky modrou oblohou plynú páperové obláčiky a svet pôsobí zázračne krehko. Neviem čo povedať o pocitoch, ktoré vo mne v tejto chvíli víria. Narodeniny sú radostnou záležitosťou. Dvadsiate tretie narodeniny má dnes môj syn. A pritom sa kdesi v ich pozadí nesie tichý plač môjho srdca, lebo Maroško tu nie […]

Niekedy hľadáme správne slová, správne miesto, správny smer. A pritom sa veci dejú ako koráliky na niti. Vďaka tomu porozumievame, ako nič v živote nie je náhodné. Sebestačné bývanie – väčší pozemok s vodou s kreatívne vybudovaným bývaním vyzerá v dnešnej situácii v spoločnosti ako rozumný nápad. I mne sa tá myšlienka preháňala hlavou predminulú […]

Ach, kdeže sú tie dni, kedy našim územím blúdili Cyril a Metod a kadečo nám zvestovali. Dnešný deň ich pripomína len vzdialene, rovnako ako úporné horúčavy minulých dní. Je darom mať vieru i vzdelanie, nie každý však jeho cennosti rozumie. Pravá viera by nám mala dávať nádej i pokoru na našej životnej ceste, a pravé vzdelanie poznanie i životnú múdrosť, nie […]

Pondelňajšie ráno sladko cinkalo slnečnými lúčmi. Rozveselilo ma to, lebo som takáááá naivná, že niekedy uverím aj predpovedi počasia. Minulú nedeľu večer som preto už – už videla, ako sa s kamarátkou plížime popradskými ulicami a z vlasov farby tmavého zlata stemnených v prívaloch dažďa mi tečie voda prúdom. Ale jasné, že ma to neodradilo – Poprad a […]

Bež, povedala cesta – knihu s týmto názvom mi privialo. Príbehy pútnikov, putujúcich do Santiaga de Compostela. Čítala som ju dnes konečne – od skorého rána do poludnia – keďže sa u nás návšteva ortopéda stala niekoľkohodinovým folklórom. Zámer sveta mi doprial čas konečne čítať, usmiala som sa tejto lúke času „iba pre seba“… […]

Hladina jazera sa v lúčoch slnka zlatisto ligotala. Vodný had vystrčil hlavu nad hladinu a vdychoval vzduch. Dívali sme sa na seba v tichom porozumení zázraku života. Po chvíli zmizol pod vodnú hladinu. Vodný had mojej kamarátke Editke neprekážal. Zato medveďa, toho privolávala pri ceste lesom podchvíľou – v myšlienkách teda – uisťujúc sa nahlas, že či […]

Veru, nové slovo som sa naučila – zaspomínala som rozveselene na štvrtkovú tornaľskú služobnú cestu. Sladká chuť čokolády s hruškovou plnkou ma drží v prítomnom okamihu v tejto chvíli, hmmmm… A filozofujem o kontinuite prítomnosti s minulosťou a budúcnosťou. Pritomnosť… Celý deň som včera bola „tu a teraz“. Užívala som si okamihy […]

V tichu večera okolo nás myšlienky krúžia ako vtáci. Tie moje ticho šuštia krídlami pred nočnou prácou, ktorá ma čaká. Veru, Dobby stále nebyť voľný. Chvíľu ešte zbieram sily a bilancujem. Končí týždeň, začína nový. A tak trochu nostalgicky som si vzdychla. Zámer sveta ma odsúva od cesty na Brdárku – budúci týždeň musím ísť jednu zmluvu podpísať, […]

Prešli sme po hrebeni – bol to úzky chodníček, kameňmi so strmými zrázmi po bokoch sme sa štverali – písalo predminulú sobotu moje dieťa z túry. Fujtajbl – povedala som Zámeru sveta vtedy úprimne, pretože neznášam výšky. Bláznivý smiech to u neho vyvolalo. No tak, nesmej sa, chcem ísť lesom, a nie hrebeňovkou, protestovala som. Spomenula som si na […]

No konečne, zašepkal Zámer sveta so smiechom… Mykla som plecom. Dva týždne mi pripomínal krok, ktorý som mala urobiť. No hej, konečne som tú vetu napísala a mám ju pod vankúšom – a tak ma dnes bude sprevádzať snami po mojej nočnej práci pred mojou dennou prácou… Rozhýbala som sa k tomu kroku, lebo si mi ukázal cestu – priznala som čestne – […]