A tak som vložila silu do kameňa. Raz sa dostaneš ku posolstvu. Spomienky ožijú. Nájdeš kameň. Nech ťa kameň chráni. A nech šťastie sprevádza tvoje kroky. Leig leis a ’chlach do dhìon. Agus is dòcha gum bi sonas a ’dol leis na ceumannan agad. Aerian Fotografie sú moje, pravdaže. sme dvaja v jedno navždy prepojení… tha sinn dithis ann an aon […]

Príde čas – povedala – a budeš kráčať týmto chodníkom v mojich stopách. Spomínať. Dôverujem Zámeru sveta, raz sa k tebe dostanú tieto slová. Rozpomenieš sa. Nájdeš kameň – je to všetko také jednoduché, zdanlivo. Niektorí hovoria, že i nenávisť sa prenáša v čase. Podľa mňa jediné, čo sa prenesie časmi v pôvodnej podobe, je láska. […]

Kameň patrí iba tebe, povedala, nikto iný by jeho nájdením nič nezískal. Len stratil, zaistila som ho pred nepovolanými rukami. Je v ochrannom kruhu a bude oddychovať hodne dlhý čas, až kým ho nebudeš potrebovať. Zavolaj ho potom – a začne ťa volať. A hej, máš pravdu, to som celá ja. Vždy sa snažím chrániť to, na čom mi záleží. Elena 17.5.2020

Tak už vieš „čo“ – povedala – potrebuješ ešte vedieť „kde“. Nosila som kameň stále pri sebe, po celé dva týždne, kým si našiel správne čakacie miesto. Viedol ma lesom na miesto „ani ďaleko, ani blízko“. Tam bude na teba čakať, keď tu nebudem. Ak budeš zažívať niečo zlé, nájdi ho, ním budem s tebou cez hranicu času. […]

Kameň hovorí – povedala – ak sa naň pozrieš zľava, vynára sa jeho posolstvo. Ukáže ti príbeh. Ak s tebou chce hovoriť, pravdaže. Tento kameň je ochranca – dokáže uchovať časti našej duše, úlomky sily či lásky, dokáže ich niesť v čase. Ak budeš počuť hlas kameňa, ver mu. Elena 17.5.2020

Ľudia niekedy nechápu podstatu – povedala – myslia, že silné veci sú veľké a dôležité veci sú nápadné. Nie je to tak. Zámer sveta nás učí vnímať svet s úctou a pokorou. A tak v skutočnosti sú silné veci zdanlivo malé a to pravé pôsobí nenápadne, aby sme vnímali pozorne. Aj tento kameň sa mi zmestí do dlane, prejdeš popri ňom a ani si ho nevšimneš. […]

V jednej chvíli to je správne miesto a správny čas, povedala. Potom dodala s tichým úsmevom: Je to vtedy, keď pochopíme, kam kameň patrí. Kameň spod dvojstromu som tak nosila vo vrecku dva týždne. Zadívame sa naň a v jednej chvíli sa nám vynorí obraz, ktorý nesie v sebe a rozpovie nám svoj príbeh. Možno vieš, čo kameň ukrýva – a možno nevieš – nie […]

Potrebujem energiu jedenástich, povedala, pri vytvorení základných bodov sily. Je to jednoduché – povedal Zámer sveta – všetko je o správnom čase a správnom mieste. Tí 10 môj hlas vnímajú a budú ti posielať energiu. Áno, prijala. Veci sa zjednodušia prijatím cesty. Nemám k tomu čo dodať, uvedomila si – iba čas – 17, 00-18,00 dnes. […]

Počujem ťa, povedala. Viem, že počuješ môj hlas, prisvedčil Zámer sveta, ale aj ho počúvneš? Čo tým myslíš? zaznela v jej hlase otázka. Namiesto odpovede zaznel tichý smiech Zámeru sveta. No tak, poslúchni ma, nekonám nepremyslene, šepkal Zámer svet upokojujúco. Ani ja, odpovedala, cez moje múry prejde len spoľahlivý človek. Spoľahlivý? A kto je podľa teba […]

Nie, nebol to celý príbeh vtedy, pravdaže – povedala. Bolo tam ešte niečo vtedy, pri tom dvojstrome, priznala. Odmlčala sa na chvíľu. Dívaj sa pozorne, hovoril mi tichý hlas. Intuícii načúvam, a tak som ju poslúchla. Pri strome som našla kamienok. Tento. Kamene s nami hovoria, ich tichý hlas nás vedie dávnymi príbehmi i k budúcnosti. Vidia a vedia, sú to […]