Vianočný pokoj sa šíril mestečkom. Zneli vianočné koledy, ulicami rozvoniavala škorica, vanilka a med. Ľudia sa rozbehli do obchodov za darčekmi, aby prejavili svojim blízkym tú najúprimnejšiu pozornosť. Všetci sa veselili, že sa zasa raz blíži čas pokoja a lásky. Očakávanie Vianoc, plné zhonu, neprenikalo pórmi parčíka. V ňom pohoda krúživo tancovala […]

Sedela na lavičke v kúte parku. Zlatý dážď, pýšiaci sa záplavou zlatožltých kvetov, tam lákal pohľad i kroky. Bola skorá jar, chlad ešte sprevádzal závany vetra. Motám sa parkom napriek tomu už hodnú chvíľu. Aj ona sedela na tej lavičke už ktovie ako dlho, citrónovo žltý šál žiaril z diaľky. Cestu parkom milujem. Park mi pripomína oči domu či bytu. Prezrádza […]

Dievčatko kráčalo parkom dnes pomaly. Váhavo sa približovalo k známej lavičke. Sadlo si, ukradomky pozrelo na zápisník v koreňoch stromu. Bol tam. Agátka sedela napäto, ruky spustené na lavičke. Má či nemá preň ísť? Šla. Nazrela nedočkavo dnu. Ako inak – príbeh pokračoval… To kocúr pribehol a obtieral sa jej o plece a tvár, aby ju […]

Po včerajšku sa vyčasilo, lúče slnka sa v jarnom predpoludní parkom preháňali pomedzi konáre stromov. Agátku, kráčajúcu parkom, vítal včerajší vrabec, poskakoval veselo popri lavičke a čosi zobkal. Dievčatko si sadlo na lavičku, hodilo mu zopár zrniek slnečnice. Pribehla aj pruhovaná mačka Mura, spokojne jedla dievčatkom predložený kúsok rezňa. Vrabca si Mura […]

Dievčatko ticho kráčalo parkom. Sneh sa takmer roztopil, už len kde tu jeho drobné zvyšky prerážali suchou trávou. Namiesto vetrovky sivomodrá vesta, citrónovožltý šál však ešte stále prehodený okolo krku. Na konári stromu neďaleko lavičky, na ktorú si dievčatko sadlo, poskakoval vrabec. Vtáčik bystro sledoval očami každý pohyb v okolí. Podchvíľou potriasal […]

Vločky snehu dievčatko zachytávalo do dlaní. Padali v hustých bielych chumáčoch. Ticho a pokojne krúžili vzduchom. Celý park bol v ich záplave tichý a pokojný. . . „Opäť sneží“ povedalo dievčatko zamyslene. „A tu pod kríčkom včera už predsa klíčili prvé snežienky, teraz budú ešte chvíľu oddychovať pod snehom…“ Kráčalo pomaly chodníkom […]

Parkom chladným ránom ticho kráčalo dievčatko. Sivá mikina zapnutá až po krk, biela čiapka a dlhánsky zlatožltý šál, obtočený okolo krku na dva razy, pôsobili hrejivo. Veď aj bolo treba. Spod snehu vytŕčali síce kde-tu steblá trávy, no zima sa ešte nechcela pustiť svojej moci. Rúčky bez rukavíc, hrialo si ich vo vreckách mikiny. Sadlo si na lavičku. Práve na tú […]

Vianoce kráčali pomaly zasneženým parkom. Ticho sprevádzalo ich kroky cestičkou, na ktorej sa stratili všetky dovtedajšie stopy. Vločky snehu sa teraz sypali z oblohy husto, tak husto, že podchvíľou sa z ktorejsi preťaženej vetvičky stromu zošuchol sneh. Vietor, ten nezbedník, pohadzoval vločkami, a keď Vianoce natiahli ruku, v okamihu bola nimi zasypaná, celá […]

Ach, to bolo vtedy, keď čas bežal k Vianociam, tomu času hojnosti, svetielok a darčekov. Svet sa všade okolo za nimi besne hnal, aby sa ilúziou radosti, veselosti a pokoja zmysluplne naplnil. Topil sa v tónoch vianočnej piesne Tichá noc – hrali ju v mestskom rozhlase práve teraz hlasno, tak hlasno, že si bolo ťažké čokoľvek tiché predstaviť… Vianoce zatiaľ […]

Vločky snehu poletovali, prstom veľkého maliara usilovne pretierali krajinu do bielobiela. Bolo už predpoludnie, keď sa chodníkom v parku ktosi blížil. Vianoce sa s očakávaním zadívali na prichádzajúcu postavu. Bol to akýsi bezdomovec, v ošúchanom tmavohnedom kabáte a teplej béžovej ušianke. V pravej ruke niesol igelitku, ľavou sa opieral o palicu, vyrobenú […]