Parafráza v názve je o rozdiele toho, čo videl ako víziu budúcnosti Fučík – a čo vidím ja. No hej, jedenástkový – a záverečný – blok o krajine chcela som ju nazvať oveľa razantnejšie, ale načo? Múdri rozumejú i tak, a tým hlúpym by to k zmúdreniu nepomohlo. Takže teraz tým najmúdrejším došlo – dnes som drak, šľahám krídlami a chŕlim […]

Krajinu oblakov milujem hlboko a hlboko, ale veď to viete. V mojej duši plávajú oblaky. O nich a aj o svete, nad ktorý plávajú, tento dnešný blog… Deň plynul… Nebom plávajú oblaky už od skorého rána. Biele nezbedné barančeky sa v priebehu dopoludnia zmenili na huňatú perinu, pokrývala veľkú časť oblohy, a len kde-tu ňou presvitala sýto […]

Čas objíma krajinu i nás. Čo to objatie znamená, o tom dnes pouvažujem. Krajina a objatie času… Krajina sa mení – niekedy prichádzame na miesta, ktoré nám prirástli k srdcu a sledujeme ich premeny v čase. Niektoré krajine prospeli, rozkvitla nimi a skrásnela, iné zmeny zasa rozbíjajú ten náš pôvodný obraz, nosený kdesi hlboko v srdci, a nepáčia sa […]

Takže v dnešnom blogu, jemne veselom, malé nazretie spoza rohu – len tak, ako to u nás chodí – možno niekedy, občas, skoro vždy. Dnes je to skrátka o krajine môjho srdca… O mojej rodine a iných zvieratách… Veď hej, je i Durrellova kniha, presne s týmto názvom. Durrella parafrázujem rada – moc ho milujem. A jeho spomenutú knihu mám v češtine […]

Hm, uvažovali ste niekedy o tom, aký je svet autistov? Ako vidia svet naozaj, ako ho cítia? Ja ten ich pohľad na svet poznám dôverne. Chcem žiť v ich svete, milujem ho – poviem vám, že prečo. A tak dnes o svete autistov a našom svete, a o svete vôbec… Svet autistov sa mi páči.,, Je taký jednoznačný. Veci sa usporiadajú určitým spôsobom – a […]

Jasné, aj v daždi sa dá vytešovať, ak sa trochu posnažíme. Ale radostniť sa v objatí slnečných lúčov je oveľa ľahšie. Slnečné lúče hladkajú tak upokojujúco. U nás v horách sú teraz hrejivé, príjemne hrejivé, nie lepkavo dusné, ako kdesi v meste. A mne ako vizuálnemu typu lahodí záplava svetla, zlatisto dúhových odtienkov – a aj farieb na našom balkóne. […]

Mesiac v splne žiari na fialkasto modrej, pomaly podvečerne tmavnúcej oblohe ako čerstvý zlatooranžový pomaranč. Ach, hej, u nás z balkóna ho pozorujem, pretože som konečne doma. A kým sa obloha ponára postupne do tmy, vynárajú sa na oblohe hviezdy ako drobné striebristé bodky, a aj dnešný blog. Naozaj len pár slov k dnešku dám… Neopísateľne dlhá […]

Poviem vám sú zázraky a zázraky. Tie prvé sú robené s hlasným krikom „čáry-máry-fuk“. A tie druhé tiché, zdanlivo samozrejmé, no až sa nám zatají dych, keď si uvedomujeme ich prítomnosť naplno. Za mňa dúha patrí k tým druhým. A tak dnes o dúhe na oblohe a dúhe v našom živote… Dúha… Čo sa vám vynára pred vnútorným zrakom pri slove […]

Niekedy uvažujem nad tým, ako sa asi žije na lazoch. Na lazoch čas plynie pomalším tempom, ako kdesi v meste. No áno, mne sa páči taký pokojný štýl života, uvedomujem si cenu času, ktorý investujeme do výkonov a náhlenia… Nuž, nad čím dumám – poviete si možno – Predná Hora je tiež Pánu Bohu za chrbtom, v horách. To je fakt, ale lazy sú predsa len […]

Čo si myslí verejná mienka o zrušení Kotlebovej strany? Nuž, takýto prieskum sa objavil v médiách nedávno. Fúha, chcela som vyštartovať ako ohnivý drak, ale potom som to nechala s tým, že „a veď načo“? Ale ja naozaj chcem, aby sa v tejto spoločnosti menilo čosi k lepšiemu, nemožno preto nevšímavo trpieť manipulovanie a zavádzanie, účelové ohlupovanie […]