Ak by prišiel čarodejný deduško a šibol by čarodejnou paličkou, na aký kvet by ste sa premenili? Takže v dnešnom blogu uvažujem presne o tom. Ale ak si myslíte, že už viete o čom bude dnešný záverečný jedenástkový blog Krajiny víl, tak to nie je veru pravda. Lebo bude aj o kadečom inom, napríklad o malom Dominikovi, ktorému by ste mohli pomôcť aj vy. […]

Šťastie je to, čo nikto nevie definovať, ale každý to chce mať. Na rozdiel od inteligencie, na množstvo ktorej sa nesťažuje nikto, ohľadne kopy šťastia, ktorú v živote máme, bedáka – podobne ako pri výške platu – kadekto. Ak chceme mať šťastie v živote, potom predovšetkým potrebujeme vedieť jasne, čo to vlastne hľadáme. A či ho vôbec treba […]

Ranným šerom sa nieslo temné ručanie jeleňov. Jeden sa ozýval zo vzdialených lesov na Hutou, druhý mu odpovedal mohutne na neďalekom svahu. Ich hlasy zneli ako orchester v pokojnom tichu. Jesenie sa. Už je to tak… A tak dnes o jeseni, a o kadečom ďalšom, s ňou pre mňa spojenom… Jesenie sa… V tichom ráno si to človek uvedomuje zreteľne. […]

Inverzia na horách. Ranné svitanie sfarebnievalo svet hôr. Svet sa prebúdzal do nového rána. Svitá čoraz neskôr, zasa raz sa blíži čas zimy a rannej tmy. Poznáte to dôverne, všetci tí, ktorí chodievate do práce zavčasu ráno, ako ja. Užívam si tento čas eštesvetla, kým sa dá. A tak teraz napíšem pár slov o tom eštesvetlovaní a včerajšom dni, ktorý bol […]

Slnko rannou oblohou rozsýpalo lúče sladko pokojne, vzduch nimi hustol na príjemne hrejivý kúpeľ. Bezoblačné nebo sa belaselo tak neskutočne nežne, akoby už prichádzala jeseň s jej priezračnými horizontmi. Idylku úžasného letného dňa narúšalo len to, že väčšina z nás bola dnes ešte v práci, ja teda včera i dnes od rána do večera. Žiarivú krásu dňa som si […]

Uvažujete niekedy o dávnych časoch? Pravdaže nie vo vlastnom živote – ale kedysi v minulosti, o živote našich predkov? Ja áno. Čo a kam sa z neho stratilo – o tom vám predsa poviem v mojom dnešnom blogu. Milujem príbehy… Slnko pálilo aj vysoko v horách. Sýtomodrým nebom sa ospalo prevaľovalo len niekoľko malých bielych huňatých oblakov […]

Žiadny deň nie je taký ako ten druhý – niekedy sa celý deň kĺže hladko ako vlažné maslo na chlebe, inokedy pripomína maslo vytiahnuté priamo z chladničky, láme sa, nie a nie ho natrieť rovnomerne. Niekedy si prajeme tie zamatovo hladké dni, alebo hodvábne jemné, ktoré plynú svojim pokojným tempom ako oblaky na oblohe. Možno tie druhé, v ktorých niečo nevychádza […]

O čom snívate? Nezabudli ste snívať, dúfam, pretože sny sú ukryté hlboko v našom srdci a oživujú ho… Ach, veď hej, pravdaže. Parafráza na Nema v názve dnešného blogu predurčuje jeho rozprávkovosť. Snívať… Schopnosť snívať je veľké umenie. Nemám teraz na mysli nejaké vedomé šamanské snenie, ale také detské a bláznivo radostné. […]

Vlažné ráno, v horách príjemne vlažné. S oblakmi, malátne sa prevaľujúcimi v belasosti oblohy. Malí bieli huňáči. Koruny stromov za oknom obvykle šumia vo vetre, no teraz fúka len mierny vánok. A my že máme fúkať tiež? Do čoho by sme mali fúknuť? Ach, áno, dnešný blog je práve o tom. Dnešné ráno… Slnko sa dnes síce neprediera spomedzi […]

Ktorú časť dňa najviac milujete? Sú ľudia, ktorí neradi ponocujú a radi chodia spať skoro. A sú ľudia, ktorí nenávidia rána, pokladajú za najväčšie životné šťastie vyliezť z postele až napoludnie. Nesnažím sa teraz hovoriť, čo je lepšie. Je to len môj názor na to, čo sa na dni viac páči mne. O tom, ktorú časť dňa milujem najviac – […]