Prešlo už pol roka od chvíle, kedy v Prahe pošahaný páchateľ zavraždil 14 ľudí a Česi ešte stále riešia „šialeného strelca na filde“.
Snažia sa pomenovať – alebo podľa mňa skôr nepomenovať – chyby, ktoré sa vyskytli pri útoku a každý sa vyhovára, ako vie.
A. Psychiatra navštevoval – ale psychiatrička vraj nemala komu oznámiť, že k nej chodí, lebo nevedela, koho má obvodného lekára. No prosím pekne, nemajú elektronické zdravotné záznamy, kde by lekár mohol vidieť, ktorých odborníkov navštevuje dotyčný pacient? Aj pri spisovaní anamnézy u lekárov by mala byť jedna z prvých vecí jeho otázka „koho máte obvodného lekára“:
A tak podľa článku v linku
„Postupom poskytovateľa psychiatrickej starostlivosti, ani postupom lekára vydávajúceho lekárske osvedčenie tak nie je dané podozrenie zo spáchania akéhokoľvek trestného činu. Praktický lekár o psychiatrickej starostlivosti nevedel a psychiater praktického lekára nepoznal,“ uviedli policajti.
Som presvedčená, že psychiatrička mala vyvinúť úsilie a nahlásiť toho pacienta obvodnému lekárovi.
B. Polícia v rámci zásahu páchateľa už hľadala, keď sa začal na čin pripravovať v budove školy. Lenže povedali im na vrátnici, že má hodinu inde. A zmenil imidž, tak by ho aj tak nespoznali. A na streche strieľať do neho nemohli, jednak sa tak ťažko trafí a jednak páchateľ mohol nastrčiť rukojemníka. Skrátka a dobre, ten zásah podľa nich zvládli dobre…
Som si istá, že v tej situácii mohli urobiť viac – napríklad lokalizovať páchateľa pomocou mobilu. Vo chvíli,kedy dostali hlásenie o podozrivom vyjadrení mali zistiť, že vlastní 4 zbrane, ktoré nadobudol v krátkej dobe – a mali pochopiť, že je vysoko rizikový. Tiež mohli a mali zistiť hneď, že jeho otec bol bezpečnostným expertom a kontaktovať ho skúšať hneď. A preventívne tiež – ako to, že polícia nedisponuje elektronickým systémom, ktorý by signalizoval, ak si niekto kúpi druhú a ďalšiu zbraň v krátkej dobe?!!!
C. Rodina páchateľa – ach, jaj. To nikto v rodine nevidel, že niečo nie je v poriadku, a že je ujetý? Však otec expert bezpečnostný, tam mala kontrolka červená svietiť. A nikto sa nezaujímal, že navláča domov zbrane? Neviem si ako matka predstaviť, že by som to pokladala za normálne. A tá jeho podivná nenávisť, to sa s ním muselo hodne dlho vliecť, naozaj to matka nedokázala vnímať?
Nepochybne aj tá jeho kamarátka mala už skôr nahlásiť, že koná podozrivo a jeho reči sú zvláštne. Na druhej strane ona a vraj aj matka nahlásili aspoň v deň konania, že niečo sa deje.
No a tak by sme mohli pokračovať. Rozumiem bolesti rodičov, ktorých deti tam zomreli rukou vraha. Chcú teraz funkcionárov kadejakých odvolávať – no ale nič z toho im deti už nevráti. Hľadať vinníkov je zbytočné – možno, vysoko pravdepodobne, každý z nich malým dielikom prispel k tomu, že udalosti sa nakoniec vyskladali tak hrozne. Úprimne, neviem či by pomohlo odvrátiť tragédiu, aj keby všetky tie dieliky boli poskladané dobre. Lebo nahlásite takého pošahanca, nuž tak ho preveria, chvíľu ho môžu pozorovať – ale ak nič nevypečie, pozornosť sa prenesie inam. A keby mu aj zbrane vzali, mohol by niečo vystrojiť s výbušninami, nožom či sekerou, povrazom, autom – v rukách pošahaného človeka je nebezpečný aj vanilkový puding.
D. Samotný páchateľ. Psychiatri síce tvrdia, že nemal nijakú duševnú chorobu, ale psychiatrička uviedla, že bol „schizoidný s narcistickými a disociálnymi črtami so solídnym IQ.“ Nuž ale takých u nás jesto – narcistických schizoidov, a väčšina z nich nevypečie nič natoľko tragické, len celožIvotne psychicky týra ľudí okolo seba. Vôbec sa nečudujem, že nedokázal v blízkych vzťahoch fungovať, ale ani tomu, že sa mu ľudia vyhýbali.
Možno zachytiť kdesi v predškolskom veku či mladšom školskom veku pošahanú skladbu osobnosti a cielene takého človeka terapeuticky viesť dlhodobo by mohlo niečo zmeniť k lepšiemu v jeho fungovaní, ale s určitosťou to nevieme.
Podľa mňa mal aj anetické črty, lebo dvojmesačné dieťa zabiť cielene nedokáže normálny človek. Neohrozovalo ho, nemohlo ho identifikovať.
Nemám dostatok údajov o jeho detstve, ale niečo v poriadku tam nebolo. V Amerike pred časom odsúdili rodičov takéhoto strelca nepodmienečne za spolupáchateľstvo, ako píše aj článok v linku
Niekoľko hodín pred útokom zavolali chlapcových rodičov do školy pre kresby s násilnými motívmi. Po rozhovore s výchovným poradcom odmietli syna vziať zo školy domov a odišli. Chlapec sa vrátil do triedy a neskôr začal strieľať zo zbrane, ktorú si priniesol v ruksaku.
Je to skrátka problém, že ľudia vychovajú lumpa a lotra, a keď v dospelosti vystrája, tak sa tvária, že vďaka ich výchove pomaly anjelské krídla mal – a len sa to až u dospelého zrazu ktovie ako a prečo pokazilo. Neverím tomu, je to falošný príbeh. Ak je niekto šlápota alebo darebák, je to vždy podľa mňa aj o rodinných hodnotách a výchove. Vizitka rodiny, nielen danej osoby.
Asi by sme mali v prevencii takýchto hrozných činov pokročiť ešte ďalej – a vydávať rodičovské preukazy. Kým nie je jasné, že dokážeš fungovať dospelo a zodpovedne v partnerstve a vychovať dieťa na čestného a láskavého človeka, nemôžeš mať deti – lebo by si vyrábal len nešťastné a často aj nebezpečné bytosti.
Ak by sme vychádzali z predstavy, že za zodpovedne vychované dieťa, ktoré pracuje a prináša tak spoločnosti osoh, majú rodičia dostávať rodičovský dôchodok a zaviedli by sme aj jeho opačnú alternatívu – t. j. aby spoločnosti platil rodič, ktorý vychoval dieťa zle, je z neho kriminálnik a zaťažuje spoločnosť nielen svojimim výčinmi, ale aj sekundárnymi výdavkami na neho v dôsledku toho – tak podaktorí by sa tu nedoplatili.
Občas uvažujem o tom, o koľko ľahšie, lepšie a šťastnejšie by sa nám žilo, keby sme nemuseli niesť následky darebáčin iných ľudí. Výdavky na niektoré lumpačiny sú závratné – napríklad keby si väzni museli v plnej výške hradiť náklady a museli by preto povinne pracovať, ušetrili by sme stámilióny eur. Ako hovorí článok v linku
ročne dáme 23 556 eur na jedného väzňa, t. j. vyše 64, 50 eur denne. To je údaj za minulý rok, tie náklady dosť prudko rastú – o rok predtým bola suma cca 22 000 eur na rok.
Prečo sa skladáme také vysoké sumy na kadejakých kriminálnikov a lumpov, nerozumiem. Na človeka, ktorý tu páchal zlo – vynaložíme ďaleko viac mesačne ako dostanú u nás aj tí podľa analytikov „bohatí“ dôchodcovia. A tí dostavajú dôchodok za desaťročia poctivej práce a dávania štátu vysokých odvodov z nej.
Tak uvažujte o hodnotách spoločnosti. O tom, ako sme manipulovaní a klamaní v nej. V tom istom štáte – v ktorom dáme denne na jedného väzňa údajne viac ako 64, 50 eura – nám tu analytici vykladajú, že dôchodcovia po desaťročiach poctivej práce nemajú dostávať na dôstojný život a vyhlasujú ich za príťaž.
A poviem vám otvorene pravdu, tú medializovanú štatistiku o väzňoch pokladám tiež za zavádzajúcu. Máme cca 10 000 väzňov. Ibaže niektoré väznice – ako napríklad Trenčín, majú sumu na deň na väzňa úplne odlišnú od uvádzanej mediálne – je to viac ako 170 eur na jedného kriminálnika denne. Nikdy to spoločnosti svojou poctivou prácou nedali, a nikdy jej to ani nenahradía. A to musia mať v base „zachované ľudské práva“ – garantovanú teplotu, primeranú stravu, atď. – stará sa azda niekto, či má takto garantované ľudské práva u nás aj dôchodca napríklad?
170 eur denne na kriminálnika – a to ani nemusí pracovať, len sa spokojne vykrmuje z hotového. Mali by zaviesť povinnú prácu, aby všetky svoje náklady uhradili sami. A to sú iba priame náklady vo väzbe zrátané. Ak by sme rátali aj náklady na súdy, prokuratúru a proces riešenia kriminálneho činu s x vypočúvaniami a následne s x pojednávaniami, tak by niektorým konečne došlo, koľko dávame na tých, kto v skutočnosti je spoločnosti na príťaž.
Prečo to uvádzam v súvislosti s extrémnym násilim a kadejakými útočníkmi?
No lebo prevenciu týchto udalostí vidím na jednej strane vo veľmi ranom záchyte patologických osobností a snahe ich vývin odborne usmerňovať (čoho efektivite ja osobne verím pramálo), ale aj zavedeniu logických dôsledkov, t. j. po spáchaní nejakého činu by mal človek niesť jeho dopady sám. Nedovolila by som mu zakrývať si tvár do médií, ani povaľovať sa v base bezpracne na úkor solidarity.
Súcit a láskavosť sú dôležité v spoločnosti, aby sme mohli vedľa seba existovať a navzájom vychádzať s ľuďmi, ale falošný súcit vedie ku bagatelizovaniu darebáčin. Hranica súcitu je pre mňa tam, kde človek spácha zlo. Preto ani neplačem, ak takéhoto páchateľa polícia odstrelí – to už je najlepšie riešenie v tej situácii.
Rodičia tých detí, ktoré vrah v Česku vystrieľal, teraz trpia – a budú trpieť žiaľom a bolesťou celoživotne. Kvôli niekomu, kto nedokázal normálne vyjsť ani sám so sebou a nedokázal zmysluplne naplniť svoj vlastný život. Ukradol svojim výčinom život kope ľudí – tým zavraždeným, aj ich blízkym, ktorých životy ich smrť rozvrátila.
Predstavte si, odvtedy už bolo aj u nás niekoľko hlupákov, ktorí sa vyhrážali streľbou v školách. Vrátane toho lumpa, čo mail na školy u nás porozosielal. Poviem vám, všetkých tých páchateľov by som vystavila na námestí a verejne bičovala. Lebo takým ľuďom nepomôžu slušné argumenty, rozumu zjavne nemajú sami dosť a morálne hranice im tiež chýbajú.
K diskusii lavida Súhlasím s Tebou, že i genetika a tak – ale to spoznáš u dieťaťa, napríklad u maličkého anetika vidíš necitlivosť voči bolesti iných, zvierat hlavne. A narcistická sm nie je vrodená. Ak chodil ku psychiatrovi, zrejme dôvod bol, takému synovi by som venovala ako rodič pozornosť veľmi intenzívnu, ak už predtým nie dostatočnú. Otec bol bezpečnostný expert, to nevidel riziko? Chodil synátor azda na strelecký kurz tajne a zbrane doma skrýval? Veď to všetko boli veľmi varovné signály. Otázok je tam až-až. Mal v sebe podivnú nenávisť od detstva, no to asi nebola pôrodná trauma.
....."Ak je niekto šlápota alebo darebák,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty