Založ si blog

Number  1 – Závisť

Po dlhšej dobe pridávam jednu z mojich ocenených prác z roku 2009.

 

 LÁSKAVÉ SRDCE

 „V každom človeku, aj v tom najhoršom, je kúsok dobra.“

 

Cítim obrovskú zúrivosť. Všetko pohlcujúci hnev, ktorý ma až zadúša. Ten hnusný sused, ten prekliaty sused. Ooooooch!!!

Videl som ho, má novú práčku. Automatickú. Nie je síce taká dobrá ako moja, má len takú lacnejšiu verziu, ale predsa… Na čo je takému hnusákovi nová práčka? Čo si myslí, kto je? Aj minule vliekol nový koberec do predsiene. Pche, veď má len garsónku. A tvári sa, ako by bol majster sveta. Myslí si, že to neviem, aký je nadutý. Navonok sa tvári slušne, zďaleka ma vždy prvý pozdraví, vraj  „dobrý deň, sused“, „dobrý večer, sused“. A pritom sa vyvyšuje, chce mať všetko ako ja, byť lepší. Vždy len ON – prvý! ZÁVISTLIVEC JEDEN MIZERNÝ!!!

Aj pred tromi týždňami – kvety si dovliekol, vraj ich posadí na balkón. Aký frajer! Kvety!!! No hotový anglický princ Charles, ten sa tiež zhliadol v záhradkárčení, má údajne nádhernú velikánsku záhradu. Nuž, veď aj ja by som záhradkárčil, keby som mal takú záhradu ako on a toľkých sluhov. A môj sused sa chcel zahrať na záhradkára tiež. Nakúpil muškáty, a čo ja viem ako sa volajú – také farebné, no, sirôtky. Dal si ich ku dverám a bežal ešte kúpiť truhlíky na ne. Ha-ha, truhlíky! Sám je truhlík, keď kvety nechal tam. Obšklbal som mu z nich hlavičky, všetky do jednej. Ani sa nehneval, chumaj jeden, vyzrel som z dverí, keď to upratoval – a vraj „iste nejaké deti sa hrali, škoda kvietkov, skúsim ich ešte zasadiť“ povedal s úsmevom. A predstavte si, mrcha jedna, tie kvetiská sa mu chytili, už zasa kvitnú. Doparoma, tak ma to naštvalo!

Veď aj mne by kvety kvitli, keby som mal na to čas, keby som nemusel večne sliediť, čo zas ten darebák vystrája. Čím sa nado mňa vyvýši, čo dovlečie. A to ešte z práce prídem neskôr ako on. Ja chodím do práce o pol siedmej, on o šiestej. No predstavte si, taká nespravodlivosť. Hnusák jeden, o pol hodiny je skôr doma. Ktovie, čo vtedy vystrája!

Aj cez deň sa v robote len predvádza. Ja si posedím v kancelárii, odbehnem si vždy aj nakúpiť niečo do neďalekých potravín. On tam robí predavača. A je samý úsmev „dobrý deň, dobrý deň, nech sa páči, čo si želáte…“, každému sa vnucuje. Aj tí ľudia sprostí, zdravia sa mu, škeria sa po ňom, akoby bol ktovieaký krásavec. Veď je krpatý, chudý a k tomu všetkému nosí aj okuliare.  Tak načo sa potom predvádza ako by bol nejaký Brad Pitt?!!

Musím sa ísť prejsť, lebo by ma porazilo. Tresnem dverami na mojom trojizbovom byte. A koho nevidím – sused. Ako inak, hneď sa mi prihovára „Dobrý deň, sused, na prechádzku?“

„Hej, aj vy?“ odpovedám silene. „Nie, ja som bral dnes práčku na splátky, tak si idem privyrobiť do obchoďáku, vykladať tovar na štyri hodiny“ vysvetľuje ochotne. „Aha“ zmôžem sa ledva na slovo. Tvárim sa, že som niečo zabudol a vraciam sa dnu. Ten hnusák, tak na splátky!!! A ja, chudák, kupujem všetko za hotové! Ten si užíva, vagabund jeden. To sa mu to žije, na splátky! No, už iste odišiel, idem sa prejsť, lebo by ma porazilo!

Na rohu ulice si kupujem zmrzlinu. Trojitú – pistáciovo-vanilkovo-malinovú. Sedím na lavičke, pomaly ju lížem a pozorujem okoloidúcich, autá, ruch ulice.  Kupujem si ešte jednu zmrzlinu, už len dvojitú – čokoládovo-ananásovú a lížuc ju kráčam ulicami k mestskému parku.

Spokojne sa prechádzam parkom, užívam si zaslúžený oddych, slnko svieti len pre mňa. Ani nezbadám dvojicu, ktorá sa mi prihovára. „Dobrý deň, robíme zbierku na pomoc ľuďom, ktorí nemali toľko šťastia ako vy“.

„A čo vy viete, koľko ja mám šťastia? Čo vás je do môjho šťastia?“ odvrknem.

Prekvapene zastanú „Nič, my len robíme zbierku pre ľudí, ktorí sú slabozrakí. Prispejete,  prosím?“

„Nie, nemám so sebou peniaze“ odpovedám mrzuto.

„Nevadí, ďakujeme Vám za záujem“ usmievajú sa. „Prispejete zajtra, alebo pozajtra, zbierka trvá ešte dva dni. Veľa ľudí už pomohlo, a ďalší ešte pomôžu. Viete, v každom človeku, aj v tom najhoršom, je kúsok dobra.“

Kráčam ulicou, uvažujem. Čo to trepali? V každom človeku, aj v tom najhoršom, že je kúsok dobra? Aj v mojom susedovi? To iste, taká hlúposť. Čo už dobrého v ňom môže byť?

Zrazu o čosi zakopnem. Vykríknem. Pozriem dolu – šteňa. Taký malý čierno-biely uzlíček. Vyľakané hnedé oči a malé labky s dlhými bielymi pazúrmi. Stratilo sa? Niekto ho vyhodil? Ktovie. Od strachu sa pri mojom výkriku pokakalo.

„Ideš“ zahundrem. Vystrašene vbehlo pod lavičku a tam sa schúlilo. Tak.

Idem ďalej, o čom som to? Aha, že v každom človeku, aj v tom najhoršom, je kúsok dobra. Ale v susedovi nie, v ňom veru nie. On je zlý, do špiku kosti. Mal by som mu to spočítať, ukázať, kto je lepší. Závistlivcovi jednému! Lenže ako???

Kráčam, prezerám si výklady, ale v skle sa mi vynárajú oči. Dve hnedé vyľakané oči. Labky s dlhými bielymi pazúrmi. To šteňa. Vystrašené pokakané šteňa.

Snažím sa prezerať výklady, no v hlave mi stále znie – „v každom človeku, aj v tom najhoršom, je kúsok dobra….“  Poznám ja vari aspoň jedného dobrého človeka? V kom je ten kúsok dobra okrem mňa? Veru tak, ľudia sú sebeckí, zlí a závistliví. Akéže v nich dobro. Kto sa ku mne správa milo a láskavo? Pche. A sused, ten mizerák závistlivý, ten prvý… Musím mu…

Ten hnedý sveter vo výklade. To šteňa malo  oči presne takej farby. Vystrašené pokakané šteňa. Labky s dlhými bielymi pazúrmi…

Pomaly mierim domov. Vraciam sa ulicami hustnúcim šerom. Musím sa poponáhľať, sused už iste tiež ide domov. Už som pred našou bytovkou, no otočím sa a vraciam sa o dve ulice späť. K lavičke. Je tam, pod ňou. Schúlené, vystrašené.

„No poď, pôjdeš so mnou“ prihováram sa roztrasenému uzlíku. „Nakŕmim ťa teplým mliekom, mäsom. Vyrastieš, budeš silný. A vymyslím ti meno.“

Vzal som šteňa na ruky, v teple náručia sa upokojilo. Náhlivo sa vraciam domov. Hm, ako ťa volať? Nehniezdi sa, kamarát, ešte spadneš a ja ti veru doktora pre zlomenú labu platiť nebudem. My toho musíme spolu dokázať veľa. Chcem, aby si bol zdravý a silný, kamarát. Kamarát? Hej, ozaj, budem ťa volať Kamarát.  Páčia sa mi tie tvoje dlhé biele pazúry, veru, veľmi sa mi páčia.

Pri bytovke sa stretám so susedom.
„Dobrý večer, sused“ zdraví vo dverách. „Poďte dnu prvý, nech sa páči, vidím, že niečo nesiete. Och, šteniatko, aké utešené.“

„Našiel som ho“ zahundrem.

„Vy ste taký dobrý človek, sused“ dodal. „Máte láskavé srdce.“

Vchádzam do bytu.

Takže, Kamarát, páčia sa mi tie tvoje dlhé biele pazúry, hneď zajtra nimi krásne poškriabeš susedovi dvere. A rohožku mu obkakáš aspoň dvakrát, nie, trikrát. Ha! Ukážeme tomu hnusákovi spoločne!

 

 

Okamihy 8. – Po stopách šťastia. . .

26.04.2017

Zrejme každý z nás hľadá nejakým spôsobom šťastie. Chceme byť šťastní? Alebo iba nebyť nešťastní? A je v tom vôbec rozdiel? Ach, hej, toto je zameranie môjho dnešného blogu. Kedy sme viac »

Okamihy 7. – One Day. . .

25.04.2017

Niekedy nám od Zámeru sveta prichádzajú odpovede veľmi rýchlo, ak ich vieme pozorne vnímať. Ja som tú moju odpoveď dostala dnes večer, keď som sa vracala z práce. Vkročila som do autobusu viac »

Nachádzanie 4. – Na hrane. ..

25.04.2017

Deň sa lámal, prichádzala noc. Modromodrý vták smutne sedel na brehu ostrova a díval sa na biely kameň. Bol úplne skrehnutý, premočený morskými vlnami, ktoré bili o breh, aj vyčerpaný, viac »

Béla Bugár, Most Híd

Rokovania Mostu-Híd a SMK stroskotali

26.04.2017 19:06

Na spoločnom postupe v jesenných župných voľbách sa vládny Most-Híd a mimoparlamentná SMK nedohodli.

Nexis Fibers, Humenné

Veritelia schválili záchranu Nexis

26.04.2017 17:47

Jeden z najväčších zamestnávateľov na východnom Slovensku dostal šancu na naštartovanie prosperujúceho podnikania.

trump

Trump zredukuje dane ako nikto predtým, tvrdí jeho minister

26.04.2017 17:33

Plán Donalda Trumpa v oblasti daní podľa jeho ministra financií Steva Mnuchina vyústi do "najväčšej redukcie daní" v histórii USA.

Vladimir Putin

Ruský novinár Suščenko, obvinený zo špionáže, zostáva vo väzbe ďalšie 2 mesiace

26.04.2017 17:28

Moskovský súd predĺžil o ďalšie dva mesiace väzbu ukrajinskému novinárovi Romanovi Suščenkovi, ktorého zadržali a obvinili v Rusku zo špionáže.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 476
Celková čítanosť: 875545x
Priemerná čítanosť článkov: 1839x