otvorene

Nie, pani Gričová, nechcem Vám ukradnúť názov Vášho úžasného projektu.

A vy, milí čitatelia môjho blogu, že nepoznáte pani Gričovú a o jej projekte ste nikdy nepočuli? Nuž – v oboch prípadoch vaša škoda. A tak vám o pani Gričovej i o projekte Si v mojom srdci napíšem dnes.

Osobne som sa s pani Gričovou nikdy nestretla, no mám k nej hlbokú úctu. Bola úplne prvou osobou, ktorá bez zaváhania uverejnila v roku 2010 môj otvorený list vláde a prezidentovi o zúfalých podmienkach života ľudí s postihnutím a opatrujúcich rodín na Slovensku na stránke Centra samostatného života (www.csz.sk). Z médií vtedy našla odvahu iba Pravda, uverejnila môj list aspoň v skrátenej verzii.

A veľmi sa mi páči, že pani Gričová svojou akciou „Si v mojom srdci“ na facebooku centra už viac ako dva roky šíri myšlienku významu priateľstva v našom živote, uvedomenia si jedinečnosti pre nás dôležitých ľudí, aj záujem o ľudí s postihnutím.

Myslím, že ako protiklad šírenia rôznych šialených výziev na facebooku by bolo úžasné takúto rozumnú a pozitívnu výzvu šíriť ďalej.

Možno reťazou darcovstva  – ak by sme maličkosť s nápisom Si v mojom srdci (tričko, dáždnik, taška, kľúčenka – niečo z výrobkov ponúkaných Centrom) dali tomu, kto pre nás v našom živote jedinečný a ten by tiež sám takýmto výrobkom obdaroval niekoho ďalšieho blízkeho, pre neho výnimočného. A aby sme si to odovzdávanie  – ak chceme – trebárs aj na facebooku uverejnili.

Takýto darček s nápisom Si v mojom srdci by určite bol pre každého z nás cennou spomienkou – že sme pre niekoho jedineční.

Uvedomujete si, ako to môže zlepšiť vzťahy v našich životoch?

A môže to zároveň pomôcť aj Centru samostatného života, aby mohlo ďalej fungovať, pomáhať svojimi radami a informáciami rodinám s postihnutým členom.

Ja pre seba iniciatívu „Si v mojom srdci“ pokladám aj za

• Vyjadrenie lásky voči ľuďom s postihnutím, ku ktorým osud nebol štedrý vo vzťahu ku zdraviu tak, ako ku nám ostatným. Mám vás všetkých rada a vážim si vás. Ste v mojom srdci.

• Vyjadrenie úcty ku nekonečnej statočnosti tých slovenských rodín, ktoré s láskou opatrujú svoje deti s postihnutím, vážne chorých partnerov či bezvládnych rodičov – a to aj napriek zúfalým podmienkam, ktoré im tento štát pre život vytvára. Mám vás všetkých rada a vážim si vás. Ste v mojom srdci.

• A pre seba chápem túto výzvu aj ako vyjadrenie lásky a úcty k môjmu synovi Maroškovi, ktorý bol postihnutý a zomrel v dôsledku závažného pochybenia lekárky v revúckej nemocnici v marci 2014.

Maroško, „Si v mojom srdci“.

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 11.5.2016