Že ako nás dve banskobystričanky preslávili… – mohol by sa tento príbeh nazvať. Dokonca i Česi o nás píšu.
Nakoniec som to ale ponechala na saharský prach.
Saharský prach nám tu poletuje akosi pričasto. To bude určite ním, že ľudia tak osprostievajú. Lebo inak si to vysvetliť neviem, odkiaľ sa nám tu toľko primitívov berie. Gaussova krivka naruby, i to je ešte málo – povedala som si pri čítaní článku o hokejistovi Valachovi a jeho príbehu o prechádzke v Banskej Bystrici.
Veru, prechádzal sa tam, a navyše nie sám – ale so svojim 8-ročným synom, ktorý má zdravotné postihnutie. Viezol ho na prechádzku v kočíku, no a mal pri tom smolu, lebo sa tam práve prechádzali i dve postaršie banskobystričanky.
Článok v linku uvádza, že panie sa pustili do hokejistu a jeho syna
Najskôr jedna z nich vykladala, že aká je to hanba, ak sa veľký chlapec vozí v kočíku – keď im hokejista slušne vysvetlil, že syn je zdravotne postihnutý, dodala druhá z nich, že načo ho ťahá medzi ľudí, že také deti majú byť zavreté v ústavoch.
No tie dve panie nás preslávili – dokonca i Česi o tomto neslávnom príbehu píšu
Čo už len na toto slušne povedať?
Musia sa tam tie panie častejšie prechádzať, ten saharský prach im na hlavu padá – a má to zjavne neblahé účinky…
Elena
K diskusii Milan 1 Sklamem Ťa, povedala som to presne tak, ako som myslela. Opakovane pripomínam v mojom blogu psychologické výskumy, že tí najinteligentnejší nie sú na čele, neriadia – lebo kým taký človek uvažuje o možných alternatívach a možných dopadoch, hlupák zrealizuje jedinú možnosť, ktorú vidí. Múdrych máme dosť, no tí sa venujú iným veciam ako zápoleniu s hlupákmi, preto sa tu potom tí „cítia na koni“. Takže proces beží tak, že múdri sa uzavierajú a priemerní hlúpnu pritakávajúc hlupákom.
"Gaussova krivka naruby, i to je ešte... ...
Celá debata | RSS tejto debaty