Vyrážam z Revúcej, zavolalo dieťa vo štvrtok ráno. Silný vietor u nás mi ľadovým dychom rozvieval okraje hnedého ponča, kým som po pol hodine do auta vkĺzla. O pár chvíľ po zídení z hôr sme boli zrazu v krajine zelenej trávy, o niečo neskôr i v krajine kvitnúcich stromov. Och, povedala som iba. Dieťa je predpisový šofér – nepohne sa, kým sa nepripútam. […]
Pokračovanie článku