Stála som na balkóne v nadráne predvčerajška. Horizont svetlel pomaly, temnota dýchala i chladom skorojesene. Ulovila som obrázky tej modromodrej krásy, Vytešovala som sa, že nemusím kráčať tmou nadrána pod kopec k busu, ale autom vyrazím s dcérou. Dieťa dorazilo v záplave slnečných lúčov, keď odválčilo všetky ranné povinnosti. Deň v Poprade odkvapkával ako […]

Bola svetlom, a tak všade kam šla, zanechávala za sebou čriepky svetla. O dievčati, ktoré bolo svetlom dnes pár slov… Dnes je narodeninový deň mojej najmladšej. Kým ona prežíva svoje narodeniny radostne, Nataška dnešné narodeniny svojej dcéry Simonky trávi jediným spôsobom – tichým plačom a spomienkami. Simonkin život skončil v lučeneckej nemocnici. […]

Čas kráča k zime. Letné presvetlenie nadrána sa vytráca míľovými krokmi. I večerná tma pribieha čoraz rýchlejšie, v čase kedy som pozorovala podvečerné oblaky prednedávnom dnes svieti na oblohe zlatožltý mesiac. V podvečere som si po únavnom maľovaní chodby v byte vydýchla. Deti sa prihrnuli s oneskoreným meninovým darčekom, keďže vybehli i na huby, bola som potom […]

Tenký pásik sa vinul do klbiečok, nožnice ustrihávali zo starého zeleného trička, cyklámenovej nočnej košele či čiernobieleho pulóvra. Som rád, že sa smeješ, povedal Zámer svet pobavene. No aby nie – som šťastná, že som tú posteľ dala dokopy, povedala som milo. Prerobila si ju kreatívne, prikývol. Ďakujem ti za pomoc, iste by som ju skladala ešte teraz, podotkla […]

Otoč to, povedala som dcére pri Lubeníku na poludnie. Bez zaváhania zvrtla auto do protismeru v najbližšej možnej chvíli. Vyskočila som z auta, vzala som na ruky mačku ležiacu v strede cesty. Čiernobielu krehkú mačičku, ešte teplú, dýchala slabučko. Robila som jej masáž srdca a posielala energiu, kým sme prišli k veterinárke. Zomiera, povedala. V podvečere sme ju […]

Ľudia sa stretávajú na rôznych miestach. Stretávajú sa rôznym spôsobom. Nenáhodne, povedala som si pri pohľade na čiernu čelenku vo vlasoch mojej spoločníčky – rovnakú som mala vo vlasoch tiež. Sedeli sme pri Kapličke dve hodiny. Ľudi prichádzali, so zvedavosťou či s modlitbou, s prosbou o pomoc v ťažkej životnej situácii. Miesto plné snov, splnených i […]

Kde si, počuješ ma vôbec? zašepkal v nedeľu popoludní Zámer sveta. Som tu, i nie som tu – odpovedala som unavene, keď sa znepokojene díval ako sa opäť preberám zo spánku z vyčerpania a plačem ďalej. Nie, neprestanem, odpovedala som na jeho tíšenie. Možno už nikdy neprestanem plakať. Tornádo, oslovil ma dnes jedným z mojich mien, utíšiť sa nechceš, tak poďme […]

Niekedy je príbeh natoľko silný, že nás umlčí. Slzy tečú po lícach a nedokážeme nič dodať. Taký je dnes list k narodeninám. Prikladám ho v plnom znení s Timejkinou fotkou so súhlasom Andrejky. Dnes by boli 33. Tvoje narodeniny. 10 rokov bez Teba a stále nechápem ako ten čas letí. Pre mňa sa svet úplne zastavil v deň, keď si odišla. Všetko […]

Ponáraš sa do mlčania, a to nie je dobré povedal Zámer sveta v dnešnom popoludní. Ale čoby, povedala som. Uvažovala som dopoludnia nad vtipným obrázkom, na ktorom deti – aby si mama dnešný deň oddýchla – zaistili niekoho kto bude robiť všetky práce za ňu. No a bol tam celý tím ľudí. Nechcem tie veci po povrchu počúvať, unikáš do nich, Tak ako v blogu do […]

Vyrážam z Revúcej, zavolalo dieťa vo štvrtok ráno. Silný vietor u nás mi ľadovým dychom rozvieval okraje hnedého ponča, kým som po pol hodine do auta vkĺzla. O pár chvíľ po zídení z hôr sme boli zrazu v krajine zelenej trávy, o niečo neskôr i v krajine kvitnúcich stromov. Och, povedala som iba. Dieťa je predpisový šofér – nepohne sa, kým sa nepripútam. […]