otvorene

Žiadali ste niekedy Boha o odpoveď? Chceli ste, aby vám odpovedal na otázky, ktoré vás trápia? Veď aj ja. V tejto jedenástke budem uvažovať práve o tejto téme. Osemnástka… Včerajší deň – osemnáste narodeniny môjho syna – sa pre mňa niesol v spomienkach na moje dieťa. Pred očami sa mi mihali obrazy z nášho života, ponárala som sa […]

Parafráza v názve je o rozdiele toho, čo videl ako víziu budúcnosti Fučík – a čo vidím ja. No hej, jedenástkový – a záverečný – blok o krajine chcela som ju nazvať oveľa razantnejšie, ale načo? Múdri rozumejú i tak, a tým hlúpym by to k zmúdreniu nepomohlo. Takže teraz tým najmúdrejším došlo – dnes som drak, šľahám krídlami a chŕlim […]

Krajinu oblakov milujem hlboko a hlboko, ale veď to viete. V mojej duši plávajú oblaky. O nich a aj o svete, nad ktorý plávajú, tento dnešný blog… Deň plynul… Nebom plávajú oblaky už od skorého rána. Biele nezbedné barančeky sa v priebehu dopoludnia zmenili na huňatú perinu, pokrývala veľkú časť oblohy, a len kde-tu ňou presvitala sýto […]

Čas objíma krajinu i nás. Čo to objatie znamená, o tom dnes pouvažujem. Krajina a objatie času… Krajina sa mení – niekedy prichádzame na miesta, ktoré nám prirástli k srdcu a sledujeme ich premeny v čase. Niektoré krajine prospeli, rozkvitla nimi a skrásnela, iné zmeny zasa rozbíjajú ten náš pôvodný obraz, nosený kdesi hlboko v srdci, a nepáčia sa […]

Takže v dnešnom blogu, jemne veselom, malé nazretie spoza rohu – len tak, ako to u nás chodí – možno niekedy, občas, skoro vždy. Dnes je to skrátka o krajine môjho srdca… O mojej rodine a iných zvieratách… Veď hej, je i Durrellova kniha, presne s týmto názvom. Durrella parafrázujem rada – moc ho milujem. A jeho spomenutú knihu mám v češtine […]

Kraj nášho srdca je obvykle spojený pupočnou šnúrou s našim narodením. Rodisko. Alebo kraj, kam nás život zavial a my sme k nemu prirástli svojim srdcom. Poznám obe verzie príbehu…. O rodisku i kraji nášho života dnešný blog. Rodisko… Mala som v detstve trojité šťastie. Vyrastala som pod Tatrami, na dedine a v dome so starými rodičmi. To viete, […]

Chcieť byť dobrý je polovica dobra. Presnejšie povedané „veľkou časťou dobra je chcieť stať sa dobrým“ – tak to povedal Seneca, a tomu verím, pretože je to môj obľúbený filozof. Hm, záverečný jedenástkový blog – píšem v ňom o dobre v nás a o tom, ako môžeme byť dobrí. Byť dobrý… Je to rozhodne viacvýznamové slovo – […]

Ako keď letí motýľ? Ako vôbec letí motýľ? No predsa s ľahkosťou, pôvabne, nežne máva krídlami. Poviem vám – ja zakaždým, keď vidím letieť motýľa, zatajím dych. Milujem krehkosť ich letu, pestrosť farieb ich krídel. Minulý týždeň v horách som videla motýľov veľa, no najviac mi utkvel v pamäti pohľad na prekrásneho sýto oranžového motýľa. Ach, […]

Jasné, aj v daždi sa dá vytešovať, ak sa trochu posnažíme. Ale radostniť sa v objatí slnečných lúčov je oveľa ľahšie. Slnečné lúče hladkajú tak upokojujúco. U nás v horách sú teraz hrejivé, príjemne hrejivé, nie lepkavo dusné, ako kdesi v meste. A mne ako vizuálnemu typu lahodí záplava svetla, zlatisto dúhových odtienkov – a aj farieb na našom balkóne. […]

Mesiac v splne žiari na fialkasto modrej, pomaly podvečerne tmavnúcej oblohe ako čerstvý zlatooranžový pomaranč. Ach, hej, u nás z balkóna ho pozorujem, pretože som konečne doma. A kým sa obloha ponára postupne do tmy, vynárajú sa na oblohe hviezdy ako drobné striebristé bodky, a aj dnešný blog. Naozaj len pár slov k dnešku dám… Neopísateľne dlhá […]