Založ si blog

AKO – havran 7. – Zlomky poznania

 

Viete si predstaviť, ako sa brodíte cestou plnou blata, v daždi, do poslednej nitky mokrí, a pokladáte to za zmysluplné, cítite sa spokojní – hoci nie ste vodník?

Hej, jasné, situácie životnej pohody si obvykle spájame s idylickými scénami – so slnečnými dňami, rovnou suchou cestou, prípadne zelenou trávou… Ibaže veci niekedy nie sú také, ako sa javia na prvý pohľad. A tak občas prídeme na to, že naše predstavy môžu byť nesprávne – a možno je dobré nemať žiadne rozumové úsudky, hodnotenia, len vnímať, prijímať celým srdcom. Je to i vaša životná skúsenosť?

A tak dnes niečo o životnej filozofii, spokojnosti v blate, divých sviniach, medveďoch a kuriatkach, aj o havranoch. Ako sa to tak dokopy poskladalo? Veď k tomu dôjdeme.

 

Začnime tou životnou filozofiou.

To, čo a kto je pre nás v živote dôležitý, o nás hodne vypovedá. Ja som si dnes bilancovala niektoré veci – a tak niečo z toho dám aj sem.

Pre mňa bolo v živote dôležité Byť, Niekam patriť a O niečo sa snažiť.

 

Takže Byť…

Byť pre mňa znamenalo úprimnosť a pravdivosť života – žiť deň za dňom svoj obyčajný ľudský život a uchovať si pohľad dieťaťa, uvedomovať si stále úžasnosť sveta (denne cestujem do práce a žijem v prírode, no každé ráno znovu a znovu ma dostanú okamihy splynutia s prírodou, vychádzajúce slnko, šum lístia.Hej, zrejme by som si porozumela hodnotovo skôr s aborigénmi, ako s modernou spoločnosťou západného typu – tiež pokladajú za dôležité snívať.

Úprimnosť a pravdivosť života však pre mňa nie je len radostnosť, ale aj nepredstieraný a nezastieraný plač za niečím či niekým pre nás dôležitým. Pozitívne zameranie pohľadu na rôzne veci môže človek podľa mňa riadne prehnať, ak to nevychádza zo srdca. Záchvat nespútaného smiechu u mňa i mojich dcér vyvolal kedysi jeden z dielov Zámeny manželiek z USA, kde pani s kŕčovitou radostnosťou vykladala, že je „najlepšou verziou seba“ a pokrikovala ustavične na všetkých okolo seba „si najlepšou verziou seba“(privádzala ich tým do zúfalstva)… Recesisticky sme potom v nasledujúcom týždni s dcérami využívali každú možnú aj nemožnú príležitosť a parodovali ju.

Byť pre mňa neznamená majetok, postavenie, ani vzdelanie. Hej, som typický rebelský Vodnár, takže ak si moju úctu nezískate svojou ľudskou stránkou, ako formálna autorita sa jej nedočkáte. A myslím si, že ľudia pachtiaci sa za titulom, majetkom či postavením tým v skutočnosti zakrývajú svoju malosť, svoje nízke sebavedomie. Ozaj veľkí ľudia sú pokorní a nepotrebujú sa „robiť vyššími“ falošnými schodíkmi. Ach, akože to Rúfus opäť raz výstižne  v Peckovi sprostáčikovi? …“až keď mu umieračik zvonil spoznali mnísi vzdelaní, že bližšie pravdy ako oni bol Pecko s dušou na dlani…“

 

Niekam patriť.

Vždy niekam patríme – ide o to, či sa stotožňujeme s tým, čo nás obklopuje, či sme šťastní tam, kde sme.  Takže ku komua kam patrím vo svojom srdci?

„Moja svorka“ – to sú moje deti. Moje dcéry sú ľudské, citlivé a majú zmysel pre humor. Som na ne hrdá, že sú samé sebou a trápi ma, že musia zažívať v živote niektoré veci… V mojej svorke sú aj ľudia mojej krvnej skupiny – bojujú za veci, ktoré pokladajú za správne a nesklopia hlavu.  A „moja svorka“ sú tiež všetci lúzeri „89“ – slabí, chorí, zadupávaní – za tých kopem a budem kopať do konca mojich dní.

A kam patrím? Jedno z miest, ktoré nosím v srdci, je park pri železničnej stanici v Poprade. Časť svojej divokej duše pred pár rokmi stratil, oklieštili ho a „scivilizovali“, no aj tak si tam dokážete nájsť v jeho zapadlom kúte lavičku, kde havrany a vrany (popri nich možno aj kavky a krkavce – odlíšim spomedzi krkavcovitých akurát tak havrana) krúžia ponad stromy a krákajú…  Krúžia a krákajú…. Milujem to miesto. Pôsobí to na mňa upokojujúco a dôverne známo, akoby sa mi už, už malo z pamäte vynoriť čosi dávno zabudnuté… Zakaždým, keď som v Poprade, zastavím sa tam.

A pravdaže, havran je moje šamanské silové zviera. Je úžasný,s jeho modrasto lesklým perím a múdrym pohľadom. Objavuje sa v mojom živote v rôznych situáciách, aby zameral moju pozornosť na niečo pre mňa významné, prináša poznanie či šťastné náhody, životné šance… Znie to zvláštne, viem, ale práve vysoko nepravdepodobné a nepredvídateľné udalosti tvoria základ takmer všetkého v našom svete (nie, nie je to môj nápad hodný pozornosti psychiatra, ale citát z knihy Čierna labuť od pozoruhodného filozofa Taleba). Plne s ním súhlasím, ku všetkému pre mňa dôležitému som sa dostala práve prostredníctvom takých udalostí.

 

O niečo sa snažiť.

To, o čo sa snažíme v živote, sú obvykle veci, ktorým veríme. Takže v čo verím?

Verím v dobro – stretávam veľa dobrých a láskavých ľudí.

Verím, že je dôležité mať spoľahlivé zázemie, domov.

Verím, že je dôležité mať nádej, aby sme mohli ísť životom.

Verím, že smrťou nič nekončí a existuje reinkarnácia.

A verím tiež, že život je ako voda. Má jej zázračnosť. Prenikne do každej bunky nášho tela, ak mu nastavíme tvár. Je prítomný a istým spôsobom neuchopiteľný ako voda. Kráčame ním, možno ako priezračnou horskou bystrinou, pokojne žblnkotajúcou, alebo možno ako riečnym prúdom, zakaleným blatom z úporného dažďa. A možno, ak si myslíme, že sa chránime pred kalnou vodou bezpečím domčeka, zistíme, že jeho strecha je plná diera a tak si kladieme otázku – spolu s Rúfusom, že –„lež čo s tou dierou? Naprší ňou veru a celý život spí sa v kaluži…“

Hej, život je ako voda…

 

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 3.7.2016

 

P.S.:  A že čo to bol za nezmyselný príklad v úvode článku? Kto už by sa cítil dobre v blate a daždi? Nuž napríklad ja dnes – hubári to určite poznajú, navyše v lese bolo ticho a pokoj.

A tu je výsledok hoďky v lese. DSC_0253aaaŽivot v prírode má nielen svoje čaro, ale aj výhody v podobe húb – ak privriete oči nad tým, že diviaky rozryli lesnú cestičku cca 10 metrov od bytovky.  A že pri rannom behu cestou okolo Lubeníckej chaty dcéru s kamarátkou v utorok sprevádzal medveď, odvtedy behajú len tu hore, v areáli…

Pošepky 2. – O veciach života. . .

23.07.2017

Život nás naučí mnohému. Čo všetko v ňom pochopíme? Učíme sa rozumieť tomu, čo je v ňom naozaj dôležité. O tom môj dnešný blog. O veciach života... Ach, áno, postupne ich poznávame. viac »

Pošepky 1. – Keď vám Boh odpovie. ..

20.07.2017

Žiadali ste niekedy Boha o odpoveď? Chceli ste, aby vám odpovedal na otázky, ktoré vás trápia? Veď aj ja. V tejto jedenástke budem uvažovať práve o tejto téme. Osemnástka... Včerajší viac »

KK 11. – Milá bratislavská mamička, alias V krajine, kde včera znamená aj zajtra. . .

18.07.2017

Parafráza v názve je o rozdiele toho, čo videl ako víziu budúcnosti Fučík - a čo vidím ja. No hej, jedenástkový - a záverečný - blok o krajine chcela som ju nazvať oveľa razantnejšie, viac »

Ivanka Trump a jej manžel Jared Kushner

Žiadne tajné dohody s Rusmi neboli, tvrdí Kushner

24.07.2017 20:06

Zať a poradca amerického prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner trvá na tom, že žiadny z jeho kontaktov s Rusmi nebol nevhodný.

kamión, ťažká technika, pole, nákladiak

Prevádzačovi v USA, v ktorého prívese našli mŕtvoly a dehydrovaných ľudí, hrozí trest smrti

24.07.2017 19:03

Šofér nákladného auta, v ktorého prívese našli policajti 39 dehydrovaných ľudí na pokraji smrti a ďalších osem osôb, ktoré už boli mŕtve, by mohol podľa texaských zákonov dostať aj trest smrti.

Libra, Británia

Finančná situácia britského obyvateľstva sa rapídne zhoršuje

24.07.2017 18:00

Finančná situácia britských domácností sa v júli zhoršila najrýchlejším tempom za tri roky. Domácnosti si nemôžu dovoliť veľké nákupy.

vlajka, Londýn, Veľká Británia, Westminster

Britskí rodičia smrteľne chorého dieťaťa boj za liečbu vzdávajú

24.07.2017 17:06

Britskí rodičia nevyliečiteľne chorého 11-mesačného Charlieho Garda už netrvajú na experimentálnej liečbe a chcú sa s lekármi dohodnúť na tom, ako by ich synovi mohlo byť umožnené zomrieť.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 559
Celková čítanosť: 1032246x
Priemerná čítanosť článkov: 1847x