Založ si blog

AKO – havran 7. – Zlomky poznania

 

Viete si predstaviť, ako sa brodíte cestou plnou blata, v daždi, do poslednej nitky mokrí, a pokladáte to za zmysluplné, cítite sa spokojní – hoci nie ste vodník?

Hej, jasné, situácie životnej pohody si obvykle spájame s idylickými scénami – so slnečnými dňami, rovnou suchou cestou, prípadne zelenou trávou… Ibaže veci niekedy nie sú také, ako sa javia na prvý pohľad. A tak občas prídeme na to, že naše predstavy môžu byť nesprávne – a možno je dobré nemať žiadne rozumové úsudky, hodnotenia, len vnímať, prijímať celým srdcom. Je to i vaša životná skúsenosť?

A tak dnes niečo o životnej filozofii, spokojnosti v blate, divých sviniach, medveďoch a kuriatkach, aj o havranoch. Ako sa to tak dokopy poskladalo? Veď k tomu dôjdeme.

 

Začnime tou životnou filozofiou.

To, čo a kto je pre nás v živote dôležitý, o nás hodne vypovedá. Ja som si dnes bilancovala niektoré veci – a tak niečo z toho dám aj sem.

Pre mňa bolo v živote dôležité Byť, Niekam patriť a O niečo sa snažiť.

 

Takže Byť…

Byť pre mňa znamenalo úprimnosť a pravdivosť života – žiť deň za dňom svoj obyčajný ľudský život a uchovať si pohľad dieťaťa, uvedomovať si stále úžasnosť sveta (denne cestujem do práce a žijem v prírode, no každé ráno znovu a znovu ma dostanú okamihy splynutia s prírodou, vychádzajúce slnko, šum lístia.Hej, zrejme by som si porozumela hodnotovo skôr s aborigénmi, ako s modernou spoločnosťou západného typu – tiež pokladajú za dôležité snívať.

Úprimnosť a pravdivosť života však pre mňa nie je len radostnosť, ale aj nepredstieraný a nezastieraný plač za niečím či niekým pre nás dôležitým. Pozitívne zameranie pohľadu na rôzne veci môže človek podľa mňa riadne prehnať, ak to nevychádza zo srdca. Záchvat nespútaného smiechu u mňa i mojich dcér vyvolal kedysi jeden z dielov Zámeny manželiek z USA, kde pani s kŕčovitou radostnosťou vykladala, že je „najlepšou verziou seba“ a pokrikovala ustavične na všetkých okolo seba „si najlepšou verziou seba“(privádzala ich tým do zúfalstva)… Recesisticky sme potom v nasledujúcom týždni s dcérami využívali každú možnú aj nemožnú príležitosť a parodovali ju.

Byť pre mňa neznamená majetok, postavenie, ani vzdelanie. Hej, som typický rebelský Vodnár, takže ak si moju úctu nezískate svojou ľudskou stránkou, ako formálna autorita sa jej nedočkáte. A myslím si, že ľudia pachtiaci sa za titulom, majetkom či postavením tým v skutočnosti zakrývajú svoju malosť, svoje nízke sebavedomie. Ozaj veľkí ľudia sú pokorní a nepotrebujú sa „robiť vyššími“ falošnými schodíkmi. Ach, akože to Rúfus opäť raz výstižne  v Peckovi sprostáčikovi? …“až keď mu umieračik zvonil spoznali mnísi vzdelaní, že bližšie pravdy ako oni bol Pecko s dušou na dlani…“

 

Niekam patriť.

Vždy niekam patríme – ide o to, či sa stotožňujeme s tým, čo nás obklopuje, či sme šťastní tam, kde sme.  Takže ku komua kam patrím vo svojom srdci?

„Moja svorka“ – to sú moje deti. Moje dcéry sú ľudské, citlivé a majú zmysel pre humor. Som na ne hrdá, že sú samé sebou a trápi ma, že musia zažívať v živote niektoré veci… V mojej svorke sú aj ľudia mojej krvnej skupiny – bojujú za veci, ktoré pokladajú za správne a nesklopia hlavu.  A „moja svorka“ sú tiež všetci lúzeri „89“ – slabí, chorí, zadupávaní – za tých kopem a budem kopať do konca mojich dní.

A kam patrím? Jedno z miest, ktoré nosím v srdci, je park pri železničnej stanici v Poprade. Časť svojej divokej duše pred pár rokmi stratil, oklieštili ho a „scivilizovali“, no aj tak si tam dokážete nájsť v jeho zapadlom kúte lavičku, kde havrany a vrany (popri nich možno aj kavky a krkavce – odlíšim spomedzi krkavcovitých akurát tak havrana) krúžia ponad stromy a krákajú…  Krúžia a krákajú…. Milujem to miesto. Pôsobí to na mňa upokojujúco a dôverne známo, akoby sa mi už, už malo z pamäte vynoriť čosi dávno zabudnuté… Zakaždým, keď som v Poprade, zastavím sa tam.

A pravdaže, havran je moje šamanské silové zviera. Je úžasný,s jeho modrasto lesklým perím a múdrym pohľadom. Objavuje sa v mojom živote v rôznych situáciách, aby zameral moju pozornosť na niečo pre mňa významné, prináša poznanie či šťastné náhody, životné šance… Znie to zvláštne, viem, ale práve vysoko nepravdepodobné a nepredvídateľné udalosti tvoria základ takmer všetkého v našom svete (nie, nie je to môj nápad hodný pozornosti psychiatra, ale citát z knihy Čierna labuť od pozoruhodného filozofa Taleba). Plne s ním súhlasím, ku všetkému pre mňa dôležitému som sa dostala práve prostredníctvom takých udalostí.

 

O niečo sa snažiť.

To, o čo sa snažíme v živote, sú obvykle veci, ktorým veríme. Takže v čo verím?

Verím v dobro – stretávam veľa dobrých a láskavých ľudí.

Verím, že je dôležité mať spoľahlivé zázemie, domov.

Verím, že je dôležité mať nádej, aby sme mohli ísť životom.

Verím, že smrťou nič nekončí a existuje reinkarnácia.

A verím tiež, že život je ako voda. Má jej zázračnosť. Prenikne do každej bunky nášho tela, ak mu nastavíme tvár. Je prítomný a istým spôsobom neuchopiteľný ako voda. Kráčame ním, možno ako priezračnou horskou bystrinou, pokojne žblnkotajúcou, alebo možno ako riečnym prúdom, zakaleným blatom z úporného dažďa. A možno, ak si myslíme, že sa chránime pred kalnou vodou bezpečím domčeka, zistíme, že jeho strecha je plná diera a tak si kladieme otázku – spolu s Rúfusom, že –„lež čo s tou dierou? Naprší ňou veru a celý život spí sa v kaluži…“

Hej, život je ako voda…

 

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 3.7.2016

 

P.S.:  A že čo to bol za nezmyselný príklad v úvode článku? Kto už by sa cítil dobre v blate a daždi? Nuž napríklad ja dnes – hubári to určite poznajú, navyše v lese bolo ticho a pokoj.

A tu je výsledok hoďky v lese. DSC_0253aaaŽivot v prírode má nielen svoje čaro, ale aj výhody v podobe húb – ak privriete oči nad tým, že diviaky rozryli lesnú cestičku cca 10 metrov od bytovky.  A že pri rannom behu cestou okolo Lubeníckej chaty dcéru s kamarátkou v utorok sprevádzal medveď, odvtedy behajú len tu hore, v areáli…

Čas srdca 2. – Pandorina skrinka tohto štátu. . .

18.09.2018

Ja tú skrinku dnes otvorím. Ešte k tomu vám porozprávam aj o pani Anke a Deniskovi, a o zázraku ktorý sa im stal. Ale nemyslite si, že tu teraz budeme vzývať všetkých svätých, skôr ich viac »

Čas srdca 1. – V búrke. ..

17.09.2018

Moc súcitím so všetkými, ktorí sú katastrofám vystavení. Ničivým búrkam s divokým vetrom a dažďovým prívalom - je to hrozné - dnes v správach tá dedina zavalená bahnom. A bude to čoraz viac »

Na krídlach vetra 11. – Pili sme kakao a pozerali rozprávky. . .

15.09.2018

Spomínate si na veselý a úprimný smiech vašich detí? Na ich radostné výskanie pri hračkách pod vianočným stromčekom? Napomínanie „neskáč do tej mláky“ s výsledkom „sme celí od viac »

Čína USA Trump clá dodatočné zavedenie

Trump sa pri Číne zahráva s ohňom

18.09.2018 20:00

Po mesiacoch kriku americký prezident Donald Trump nakoniec splnil svoje hrozby a ekonomicky tvrdo udrel na Čínu.

stretnutie, Danko, Pellegrini, rokovanie, vlada,

Prečo chýbali ministri za SNS na rokovaní vlády v Košiciach?

18.09.2018 18:44

Ministrov mal zo slávnostného zasadnutia stiahnuť stranícky šéf Andrej Danko. Údajne pre vnútrostranícke témy, a nie napätie v koalícii.

Hans-Georg Maassen

Po sporných výrokoch o Chemnitzi odvolali šéfa tajnej služby Maassena

18.09.2018 18:36

Kritici Maassena obviňujú, že zľahčoval proticudzinecké násilie v meste Chemnitz.

Collomb

'Lojálny' Collomb oznámil odchod z Macronovej vlády

18.09.2018 18:36

Francúzsky minister vnútra chce kandidovať za starostu Lyonu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 936
Celková čítanosť: 1760655x
Priemerná čítanosť článkov: 1881x