Založ si blog

Územie anjelov 4. – Mikuláš, Mikuláš. . .

 

Mikuláš je túžobne očakávaný malými i veľkými. Darčeky, darčeky, darčeky – kto by sa im netešil… Darčeky sú dobrá vec, nie? A ešte pokiaľ ich dostávame za to, že sme po celý rok dobrí…

A tak dnes v mojom blogu o Mikulášovi a darčekoch, o dobre, ale aj o zle. Aj malý mikulášsky darček bude, veď uvidíte…

 

Mikuláš a darčeky…

Rada sa o iných starám, robím im radosť a preto rada dávam darčeky. Deti sú úžasný darčekový a mikulášsky objekt, to už som v mojom blogu spomínala.

Ale nespomenula som vám, ako som jeden rok mikulášsky prekvapila moje deti. To boli hodne malé – najmladšia Jazmínka mala cez 2 roky (je to septembrové dieťa), Maroško tri a pol, Svetlanka šesť a Kika osem. To bola moja zostava.

Maroško vtedy nechodil, len sa posúval na zadku po zemi. Mal rád zvukové hračky. Cukríky nejedol. Ale dievčatá – tie áno. A tak som sa rozhodla vytvoriť im nezabudnuteľnú mikulášsku spomienku.

Peňazí nazvyš nebolo, ale ja som dokázala po celý rok po troche šetriť a nakupovala som cukríky a keksíky už od jari – postupne po dva – tri balíčky a odkladala som to do škatule na skriňu v chodbe. Zo starého kabáta som v rukách ušila každej z dievčat veľkú hračku – zajaca.

V závere roka som týchto pokladov mala riadnu zásobu, ktorú som doplnila piškótami, jablkami, mandarínkami a banánmi. Takže keď prišiel ten úžasný deň, naplnila som igelitové vrece takmer do tretiny pestrofarebnými sáčkami, všetkými cukríkmi a keksíkmi, doplnila som ovocím a hračkami. Nafúkala som ho doplna a zaviazala červenou stuhou. Vyzeralo to úžasne.

Vrece som odvliekla na chodbu, za dvere bytu, kým sme na okne v spálni vyzerali všetky Mikuláša a nebadane som zazvonila. Deti ma presviedčali, že niekto zvonil, ale ja som tvrdila, že som nepočula nič. A tak sme sa dívali ešte chvíľu na okne, no potom som deti presvedčila, že práve teraz niekto zvonil. Rozbehli sa ku dverám a na tú ich radosť – keď uvideli to vrece – nikdy nezabudnem.  Dievčatá výskali a smiali sa. Mikulášovi bežali na okno poďakovať. Na toľký krik mohli prísť aj hasiči z Revúcej. Vliekli si ho všetky tri v malých rúčkach spolu, svorne a vysypali ho v obývačke. Sladkosti potom jedli naozaj dlho, ešte v lete z nich mali zvýšené.

Je to naozaj nezabudnuteľná spomienka.

 

Ja a Mikuláš…

Pravdaže, ako dieťa som darčeky milovala. Za dospela som ich nedostala veľa, ale dávam ich rada a nikdy som nerealizovala výmnený obchod, že za darček, ktroý dám, musím aj ja nejaký dar dostať.

Ale prezradím vám, čo mi Mikuláš doniesol dnes – návštevu u zubárky. Keďže minulý týždeň bola trhať zub stredná dcéra, vo štvrtok pol zubu, v piatok ďalšiu časť a dnes jej to dovyberali na zubnej klinike v Košiciach, tak dnes som k zubárke šla zababušená do obrovského ružového mohérového šálu, s rozčítanou knihou a strachom, ktorý sa ma pevne držal okolo krku.

Toto máš u mňa, Mikuláš, vravela som si v duchu nešťastne. Zjavne sa rozhodol vylepšiť náš vzťah, lebo už cestou v autobuse mi zvonil mobil – zubárka mi oznamovala, že nie je elektrina, takže nevie, či ma bude môcť ošetriť…

A Mikuláš si určite povedal, že to ešte nemá u mňa celkom „vyžehlené“, pretože sa snažil ďalej – a obdaroval ma touto krásnou príhodou.

Po vystúpení z autobusu mi nadšene začal mávať nejaký mladý muž a pribehol ku mne. „Vy si ma nepamätáte?“ povedal. Nepoznala som ho. Predstavil sa mi – „ja si vás pamätám, vy ste chodili za mnou“ (teda, aby sme nedošli k omylu, chodila som za ním do školy, kde som ho vyšetrovala ako psychológ). Predýchala som toto prekvapenie, pretože sme sa videli naposledy pred viac ako desiatimi rokmi. Podal mi ruku – „ja si vás pamätám, viete, vy ste na mňa boli dobrá…“

Navyše keď som po odchode od zubárky čakala na autobus, stretla som kolegyňu z bývalého pracoviska. Prihovorila sa mi a chvíľu sme hovorili o živote. Keď odchádzala, otočila sa a povedala mi s úsmevom „vieš, ja mám na Teba naozaj veľmi dobré spomienky…“

Čo dodať? Ach, Mikuláš, ty vieš, ako na mňa…

 

Dobro a zlo…

Každý náš krok zanecháva stopu nielen v živote nás samých, ale i v životoch iných ľudí. Ak sa k iným správame láskavo, donesie nám to raz život ako more ďalšiu vlnu na breh. A vyplaví presne to, čo do neho nahádžeme.

Ani dobrí nie sme pre iných –  sme dobrí voči nim, ale sme dobrí kvôli sebe samým, kvôli svojej vnútornej potrebe dobra. Nikdy nie je podstatné, či náš prípadný zlý čin uvidia iní, pretože sme to my sami, kto si ho potom ďalej nesieme životom, nie oni.

A povedzme si rovno – nemôžeme byť altruistickí 24 hodín denne 7 dní v týždni, pretože by sme nemali úplne oddignorovať vlastné potreby

Aby sme poznali radosť, musíme poznať i smútok, bez poznania nenávisti nepoznáme silu lásky – jednoducho všetko je polaritné. Na to, aby sme vnímali dobro, musíme poznať zlo. A tak dnes namiesto láskavého príbehu o dobre, dáme príbeh o zle.

Úžasná kniha…

Ach, hej, kniha je úžasná, aj keď je o zle. Popisuje i reálne drastické prípady zla, krutosti – sám autor v úvode knihy vystríha, že nemožno písať o ľudskej krutosti veselým spôsobom.

Samozrejme je kniha aj o dobre, lebo jedno od druhého oddeliť nemožno. Aj sa volá Věda zla a napísal ju Simon Baron – Cohen. Hľadá v nej odpoveď na otázku, prečo sú niektorí ľudia krutí voči iným, prečo dokážu bez zábran iným ubližovať.

Vysvetľuje, že koncepcia „vrahovia a teroristi sú zlí“ je hodne jednoduchá. Poukazuje na význam a silu empatie, jej genetické predispozície, aj vplyvy prostredia pri jej rozvoji.

Ak je empatia „zapnutá“, myslíme i na iných, ak je vypnutá, tak len na seba. Empatia je nielen schopnosť pochopiť, ako sa ten druhý cíti, ale aj primerane zareagovať na jeho pocity. Je to schopnosť predvídať, čo moje slová spravia s druhým človekom, pretože i keď ich ja beriem ako nevinný žart, on to tak prežívať nemusí. Zabraňuje nám vedomo urážať iného človeka, zraňovať ho.

Určitá časť empatie je vrodená, no ďalšia časť sa rozvíja v dôsledku výchovy pozitívne, alebo oslabuje zažívanou nepohodou.

Za základ  šírenia zla pokladá Baron – Cohen jeho banalizovanie, tak zlo preniká do nášho bežného života a prestávame proti nemu bojovať, pokladáme ho „za normálne“.

Veľmi zaujímavou súčasťou knihy sú testové prílohy – napríklad ako identifikovať človeka s nulovou empatiou, či ako zistiť mieru vlastnej empatie, kvocient empatie.

A hej, hovorí aj o superempatikoch, ľuďoch, ktorí sú mimoriadne citliví na pocity iných.

Je to silná kniha, ale citlivejšie povahy ju určite nečítajte večer pred spaním…

Citát, ktorý sa mi páči z knihy najviac…

„Empatia je niečo ako univerzálne rozpúšťadlo problémov“.

 

Záverom…

Zakončime tak mikulášsky radostne, dobre… Prajem vám naozaj úprimne, aby sa vám splnilo vaše prianie, ktoré si teraz pomyslíte. Zhlboka sa nadýchnite a želajte si.

Tak sa staň…

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 6.12.2016

Rozprávky pre Teba 5. – Prvá Agátkina rozprávka

23.02.2018

Parkom chladným ránom ticho kráčalo dievčatko. Sivá mikina zapnutá až po krk, biela čiapka a dlhánsky zlatožltý šál, obtočený okolo krku na dva razy, pôsobili hrejivo. Veď aj bolo treba. viac »

Cestou 11. – To, čo je naozaj dôležité. ..

19.02.2018

„Postarajte sa, o to, aby tu bol dostatok lucerny, aby jelene prichádzali samy, a aby sa z tohto miesta stal jelení park...“ Toto je náhodne otvorený, a ako vždy pri náhodnom otváraní kníh viac »

Cestou 10. – Deň, ktorý si pamätáte navždy. . .

15.02.2018

Jasné, hodilo by sa to valentínsky, ak zaspomíname na včerajšie presladené kytičkovanie a srdiečkovanie. Dnes ráno však píšem o včerajšej streľbe na americkej strednej škole – takže viac »

USA Florida škola streľba útočník súd cruz

Žena v januári upozornila FBI na rastúci arzenál strelca z Floridy, odignorovali ju

24.02.2018 21:15

Žena blízka tínedžerovi, ktorý na floridskej strednej škole zabil 17 ľudí, upozornila začiatkom roka na jeho výbušnú povahu a že sa podľa vlastných slov obávala, že "vojde do školy a jednoducho to tam vystrieľa".

Vasilij Nebenzja

Sýria si na 30 dní vydýchne, BR OSN schválila rezolúciu o prímerí

24.02.2018 20:48, aktualizované: 21:52

Za rezolúciu, ktorej cieľom je umožniť humanitárnu pomoc pre civilistov, hlasovalo všetkých 15 členov Bezpečnostnej rady OSN.

Prostitútka, prostitúcia

21 pracovníkov Červeného kríža si platilo za sexuálne služby

24.02.2018 20:05

Kódex správania MVČK od roku 2006 výslovne zakazuje svojim pracovníkom platenie za sexuálne služby.

počasie, leto, teplo, horúčavy,

Najväčší nárast teplôt hrozí v najbližších desaťročiach Viedni či Prahe

24.02.2018 19:45

Obyvatelia európskych veľkomiest sa podľa vedcov majú pripraviť na častejšie suchá, ničivejšie záplavy a podstatne vyššie teploty počas letných horúčav.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 752
Celková čítanosť: 1348475x
Priemerná čítanosť článkov: 1793x