Založ si blog

Čas detstva 7. – Rodný kraj. ..

Rodný kraj je slovo, ktoré leží každému z nás hlboko v srdci. Kým s vlasťou a vlastenectvom je to podľa mňa nie také celkom zrejmé, identifikácia nie je natoľko silná, u rodného kraja je to u väčšiny z nás láska celoživotná.

Miesto, kde sme sa narodili a prežili čas detstva sa nám hlboko vryje do srdca.  O rodnom kraji a o tom, ako sme s ním hlboko prepojení, pouvažujem v dnešnom blogu.

 

Rodný kraj…

Nie všetci v rodnom kraji prežijeme celý život. Niekedy z neho odchádzame kamsi za prácou, láskou, či v rámci rôznych iných životných okolností. Usadíme sa niekde inde, časť života trávime v „cudzine“, ktorá nám postupne vrastá do srdca a zapúšťame v nej svoje korene viac či menej hlboko.

Rodný kraj však nesieme ukrytý kdesi v sebe, stále je s nami…

 

A čo je rodný kraj?

Nie, nie sú to iba lúky a hory, dôverne známe miesta. Sú to i ľudia, ktorých poznáme „len tak od videnia“.

Mne sa stáva, že sa mi prihovoria ľudia v autobuse, keď cestujem pozrieť domov k mame – i po dlhých rokoch, ako som odišla z rodného kraja. Bolo to ešte v čase, kedy som študovala na vysokej škole, to som bývala doma málo a po skončení vysokej školy som odišla za prácou, usadila som sa na Prednej Hore.

Ste tiež stále „súčasťou sveta rodného kraja“?

 

Zmeny…

Je to zvláštny pocit, také návraty do rodného kraja s odstupom času. Kráčame vo svojich spomienkach miestami, ktoré kedysi boli a už nie sú. Pobiehame v nich ako dieťa prašnou ulicou rozpálenou letom, briežkom od školy na breh potoka, vtedy ešte živého a radostného… Nesieme z obchodu kanvičku s mliekom, v ústach cítime chuť vanilkovej, kakaovej či punčovej zmrzliny. Raz za čas sa v obchode objavila i zmrzlina pistáciová, tým sa stala  pre nás deti mimoriadnou.

Letný dedinský podvečer, kravy idúce dedinou z paše, dodnes mi znie v ušiach cengot ich zvoncov. Ľudia ich vyčkávajú na priedomí, dedina šumí debatou. Hrkotavý autobus  – okrúhly ako chrobáčik –  trpezlivo zastane na ceste a stádo kráv ho pomaly obchádza, kým si to bude môcť zamieriť do neďalekého mesta Svit. Nikto nikam neletí, čas plynie pohodovo a deň sa schyľuje k svojmu zmysluplnému záveru. Ach, áno, v takýchto chvíľach si uvedomujeme, ako sa životné tempo spoločnosti od tých čias zrýchlilo a ako nás tlačí náhliť sa stále kamsi, hnať sa za niečím, podávať výkon…

Skladáme úlomky spomienok do skrine svojho života, v poličke s názvom rodný kraj…

 

Rodnokrajovo…

Fúha, pri ceste autobusom k mame mi spomienky lietajú do dávnych čias. Dobrodružné brodenie sa potokom, ktoré som milovala. Zbieranie konvaliniek – kytica z nich potom omamne voňala v obývačke dlho, dlho. Sobotňajšie výlety na lúku pod Kolombiarkom, s do zlatista opekanou slaninkou a špekáčikmi, s kuraťom pečeným v alobale či so živánkou – mama a krstná mama ju vyťahujú zo žeravého popola…

A hej, pravdaže, aj lezenie v kameňolome s bratmi.

 

Poučenie…

Prezradím vám príhodu z mojej mladosti – a prezradím vám zároveň aj to, že mám strach z výšok i bleskov.

Takže liezť v kameňolome, len tak bez istenia, je v takej situácii nápad nie príliš rozumný. A ešte hlúpejšie je sa pozrieť v takom prípade počas lezenia nadol. Ja som to spravila vo výške zhruba dvoch tretín steny. A keďže sa blížila búrka, bratia ma motivovali práve tým k rýchlemu lezeniu. Nepomohlo, búrku (bolo to našťastie len zopár bleskov, no rachot hromu sa rozliehal kameňolomom neskutočne) som prečkala – a nepohla som sa ani o centimeter. Bola som ochotná sa spustiť späť, nadol, čo bol úplne šialený nápad a určite by neskončil dobre. No hore ani za nič, ani o centimeter už nie vyššie, ani keby ma brat držal za ruku, nie, nie, nie, nijako.

Ako som z tej steny nakoniec odišla? No predsa do strany, preliezla som akýmsi zázrakom na  ľavú stranu, úplne na kraj a až na zatrávnený svah, kadiaľ som postupne zliezla nadol.

Poučenie z príbehu je jasné – nikdy, naozaj nikdy so mnou nelezte v kameňolome…

A, pravdaže, poučenie z príbehu je aj to, že človek v živote skôr či neskôr musí i zlé situácie, ktorých riešenie odkladá, nakoniec nejako riešiť.

 

Záverom…

Rodný kraj sa uložil v mojom srdci hlboko. Až tak hlboko, že tie prvé tri dni putovania lesom som mu chcela venovať – alebo sebe?

Dáme – nie, nie, nie, otázku nedáme – dáme spomienku, ktorú mám spojenú s rodným krajom v tejto chvíli…

Je večer, zimný večer, ticho sneží a dedinou sa rozliehajú kostolné zvony…

 

Elena  Predná Hora, 15.7.2017

Čas detstva 10. – Detstvo našich detí . ..

25.06.2017

O čo iné detstvo zažívajú naše deti – vzdychne si nejeden z nás. Uvedomujeme si odlišnosť doby, v ktorej sme vyrastali my a odlišnosť dnešných čias. O tých odlišnostiach nášho detstva viac »

Nachádzanie 8. – V tichu. ..

24.06.2017

Povieval teplý vánok a jemne sladkú vôňu kvetov v zlatistom ráne rozvieval všetkými smermi. Vlnky s ním nedočkavo poskakovali hladinou mora, vyskakovali na breh ostrova. Nad ostrovom vládol viac »

Na kolenách 5. – Zámer sveta. . .

23.06.2017

Niekedy nám do života prichádzajú situácie, ktoré otrasú celým našim dovtedajším svetom. Rozsypú všetko to, v čom sme žili, zamávajú všetkým tým, čo sme si plánovali, za čím sme viac »

TURKEY-LGBT/PRIDE

Turecká polícia si tvrdo vynútila zákaz pochodu homosexuálov

25.06.2017 21:30

Pochody za práva LGBTI komunity sa konali vo viacerých európskych aj amerických mestách. V Istanbule polícia proti sprievodu, ktorý úrady zakázali, tvrdo zakročila.

Graf, lupa, čísla, peniaze, ekonomika, euro

Taliani zatvoria dve banky, môže ich to vyjsť až na 17 miliárd eur

25.06.2017 21:20

Taliansko prispeje na riadenú likvidáciu dvoch regionálnych bánk sumou 5,2 miliardy eur, ale celkové náklady môžu byť až 17 miliárd eur.

volkswagen, protest, štrajk,

Štrajk vo Volkswagene sa skončil, mzdy porastú o 14,2 %

25.06.2017 20:39, aktualizované: 20:50

Štrajk v slovenskom Volkswagene sa skončil. V pondelok o 6:00 sa výroba obnoví v plnej miere.

letisko žilina

Žilinské letisko sa stále snaží o linku do Prahy

25.06.2017 20:00

Letisko v Žiline, ktoré prechádza krízou, čo začiatkom roka vyústilo do nevyplácania miezd pracovníkom a do zmeny vedenia spoločnosti, sa snaží prebrať k životu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 536
Celková čítanosť: 998516x
Priemerná čítanosť článkov: 1863x