Založ si blog

Čas detstva 7. – Rodný kraj. ..

Rodný kraj je slovo, ktoré leží každému z nás hlboko v srdci. Kým s vlasťou a vlastenectvom je to podľa mňa nie také celkom zrejmé, identifikácia nie je natoľko silná, u rodného kraja je to u väčšiny z nás láska celoživotná.

Miesto, kde sme sa narodili a prežili čas detstva sa nám hlboko vryje do srdca.  O rodnom kraji a o tom, ako sme s ním hlboko prepojení, pouvažujem v dnešnom blogu.

 

Rodný kraj…

Nie všetci v rodnom kraji prežijeme celý život. Niekedy z neho odchádzame kamsi za prácou, láskou, či v rámci rôznych iných životných okolností. Usadíme sa niekde inde, časť života trávime v „cudzine“, ktorá nám postupne vrastá do srdca a zapúšťame v nej svoje korene viac či menej hlboko.

Rodný kraj však nesieme ukrytý kdesi v sebe, stále je s nami…

 

A čo je rodný kraj?

Nie, nie sú to iba lúky a hory, dôverne známe miesta. Sú to i ľudia, ktorých poznáme „len tak od videnia“.

Mne sa stáva, že sa mi prihovoria ľudia v autobuse, keď cestujem pozrieť domov k mame – i po dlhých rokoch, ako som odišla z rodného kraja. Bolo to ešte v čase, kedy som študovala na vysokej škole, to som bývala doma málo a po skončení vysokej školy som odišla za prácou, usadila som sa na Prednej Hore.

Ste tiež stále „súčasťou sveta rodného kraja“?

 

Zmeny…

Je to zvláštny pocit, také návraty do rodného kraja s odstupom času. Kráčame vo svojich spomienkach miestami, ktoré kedysi boli a už nie sú. Pobiehame v nich ako dieťa prašnou ulicou rozpálenou letom, briežkom od školy na breh potoka, vtedy ešte živého a radostného… Nesieme z obchodu kanvičku s mliekom, v ústach cítime chuť vanilkovej, kakaovej či punčovej zmrzliny. Raz za čas sa v obchode objavila i zmrzlina pistáciová, tým sa stala  pre nás deti mimoriadnou.

Letný dedinský podvečer, kravy idúce dedinou z paše, dodnes mi znie v ušiach cengot ich zvoncov. Ľudia ich vyčkávajú na priedomí, dedina šumí debatou. Hrkotavý autobus  – okrúhly ako chrobáčik –  trpezlivo zastane na ceste a stádo kráv ho pomaly obchádza, kým si to bude môcť zamieriť do neďalekého mesta Svit. Nikto nikam neletí, čas plynie pohodovo a deň sa schyľuje k svojmu zmysluplnému záveru. Ach, áno, v takýchto chvíľach si uvedomujeme, ako sa životné tempo spoločnosti od tých čias zrýchlilo a ako nás tlačí náhliť sa stále kamsi, hnať sa za niečím, podávať výkon…

Skladáme úlomky spomienok do skrine svojho života, v poličke s názvom rodný kraj…

 

Rodnokrajovo…

Fúha, pri ceste autobusom k mame mi spomienky lietajú do dávnych čias. Dobrodružné brodenie sa potokom, ktoré som milovala. Zbieranie konvaliniek – kytica z nich potom omamne voňala v obývačke dlho, dlho. Sobotňajšie výlety na lúku pod Kolombiarkom, s do zlatista opekanou slaninkou a špekáčikmi, s kuraťom pečeným v alobale či so živánkou – mama a krstná mama ju vyťahujú zo žeravého popola…

A hej, pravdaže, aj lezenie v kameňolome s bratmi.

 

Poučenie…

Prezradím vám príhodu z mojej mladosti – a prezradím vám zároveň aj to, že mám strach z výšok i bleskov.

Takže liezť v kameňolome, len tak bez istenia, je v takej situácii nápad nie príliš rozumný. A ešte hlúpejšie je sa pozrieť v takom prípade počas lezenia nadol. Ja som to spravila vo výške zhruba dvoch tretín steny. A keďže sa blížila búrka, bratia ma motivovali práve tým k rýchlemu lezeniu. Nepomohlo, búrku (bolo to našťastie len zopár bleskov, no rachot hromu sa rozliehal kameňolomom neskutočne) som prečkala – a nepohla som sa ani o centimeter. Bola som ochotná sa spustiť späť, nadol, čo bol úplne šialený nápad a určite by neskončil dobre. No hore ani za nič, ani o centimeter už nie vyššie, ani keby ma brat držal za ruku, nie, nie, nie, nijako.

Ako som z tej steny nakoniec odišla? No predsa do strany, preliezla som akýmsi zázrakom na  ľavú stranu, úplne na kraj a až na zatrávnený svah, kadiaľ som postupne zliezla nadol.

Poučenie z príbehu je jasné – nikdy, naozaj nikdy so mnou nelezte v kameňolome…

A, pravdaže, poučenie z príbehu je aj to, že človek v živote skôr či neskôr musí i zlé situácie, ktorých riešenie odkladá, nakoniec nejako riešiť.

 

Záverom…

Rodný kraj sa uložil v mojom srdci hlboko. Až tak hlboko, že tie prvé tri dni putovania lesom som mu chcela venovať – alebo sebe?

Dáme – nie, nie, nie, otázku nedáme – dáme spomienku, ktorú mám spojenú s rodným krajom v tejto chvíli…

Je večer, zimný večer, ticho sneží a dedinou sa rozliehajú kostolné zvony…

 

Elena  Predná Hora, 15.7.2017

Rozprávkovanie 5. – V čo veríme. . .

23.10.2017

Víla vážka sa tichučko smiala. Jej smiech znel ako strieborné zvončeky, ľahko a radostne sa niesol podvečernou lúkou. Stromy na okraji lúky ticho šumeli vo vetre. Utíchal spev vtákov. Nebo viac »

Natvrdo 1. – Neverím mediálnej policajnej verzii o Valkovej smrti. . .

23.10.2017

Neverím, že právnik Ernest Valko zomrel náhodne pri lúpeži. Hm, a to som taký dôverčivý človek, ktorý uverí kadekomu a kadečomu, dokonca aj predpovedi počasia naletí... Smrť právnika viac »

Krídla 10. – Ako letieť k slnku. . .

20.10.2017

Niekedy by sme chceli letieť k slnku. Cítiť sa slobodne v jeho hrejivých lúčoch. Žiť „vo svetle“ - šťastne a zmysluplne. Vznášať sa ku slnku, dať svojmu životu zmysel. Áno, to je viac »

orban

Orbán v prejave pripomenul povstanie v Budapešti a horlil proti migrácii

23.10.2017 22:25

"Ak sú sloboda a národná nezávislosť stratené, zostávame ešte my," povedal v prejave maďarský premiér Viktor Orbán.

galiziová, malta

Rodina zavraždenej maltskej novinárky sa postavila pred súd

23.10.2017 21:39

Rodine Daphne Caruanovej Galiziovej hrozí pokuta až 11 000 eur.

protesty, výstavba, diaľnica D3

Kysučania si chcú vytrucovať diaľnicu D3, zablokujú aj Poliakov a Čechov

23.10.2017 21:31

Kysučania chcú pokračovať v protestných blokádach za urýchlenú dostavbu diaľnice D3. V novembri sa chystajú zablokovať Svrčinovec.

favela, slum, policia, policajt, rio, brazilia

Brazílska polícia neúmyselne zabila španielsku turistku

23.10.2017 21:13

Niekoľko hodín pred incidentom boli vo favele pri ozbrojenom strete s priekupníkmi drog zranení dvaja policajti.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 640
Celková čítanosť: 1159023x
Priemerná čítanosť článkov: 1811x