Založ si blog

KK 10. – Oblakovo. ..

Krajinu oblakov milujem hlboko a hlboko, ale veď to viete. V mojej duši plávajú oblaky. O nich a aj o svete, nad ktorý  plávajú, tento dnešný blog…

 

Deň plynul…

Nebom plávajú oblaky už od skorého rána. Biele nezbedné barančeky sa v priebehu dopoludnia zmenili na huňatú perinu, pokrývala veľkú časť oblohy, a len kde-tu ňou presvitala sýto belasá… Fúha, snáď nezaprší, popoludní chcem konečne do lesa – hovorila som si, túžila som ponoriť sa do lesnej krajiny. Baví ma kráčať lesnou cestou, či kamenistým chodníkom, viesť s lesom tichý dialóg. Nie, ja od lesa nečakám nič zlé, mám k nemu hlbokú dôveru. Nepotrebujem pobiehať lesom s krikom, zvončekom či hlasnou hudbou, aby som odplašila „medvede, diviaky a všetky tie potvory, čo v lese sú“. Podľa mňa jedinou potvorou, ktorá sa v lese objaví, je človek, ktorý sa lesa bojí a správa sa k nemu necitlivo – skutočne nerozumiem, načo do lesa chodia ľudia, ktorí sa ho boja.

 Ach, ale späť k tým oblakom. Akési šedasté vycválali spoza horizontu, hm. Saganová mala v jednej svojej knihe (Zázračné oblaky) taký nádherný citát o oblakoch „mám rád, oblaky, oblaky na obzore, letiace oblaky, zázračné oblaky…“ Ja oblaky tiež milujem. Rada ich pozorujem, hrám sa v predstavách s ich tvarmi – čo mi to len pripomína tento oblak? – plyniem s nimi. Keď zomriem, určite nechcem sedieť na nejakej hviezde a kývať z nej, ako si ľudia často predstavujú, ale budem plávať s oblakmi.

Nakoniec sa šeď rozplynula a prevládla príjemná modrá s preháňajúcimi sa barančekmi. A tak sme vyrazili do hôr v rodinnej zostave – na Orlovú, a z nej ešte ďalej

(nie do nekonečna a ešte ďalej ako Woody či Bass v rozprávke Príbeh hračiek – Toy story. Fúha, ten príbeh Maroško miloval, pozerali sme ho dookola, aj som Marošiho preto občas volala Woody, mal o tej rozprávke aj knihu. A raz som kúpila v sekáči tričko s Bassom a Woodym, ušila som z neho poťah na vankúš – ja som šila deťom z už nenoseného oblečenia kopec vecí v rukách, od vankúšov, cez hračky, keď boli deti menšie, nohavice, sukne aj šaty. A ten Toy story vankúš dostala Kika, ale Maroši oň zvádzal tuhý boj, vždy chodil do detskej izby, vzal vankúš a vytešoval sa s ním, kým Kika nebola doma. Mal aj svoj s Teletubbiesmi a bordový  zamatový, s tými som spávala po jeho smrti, kým som ich nedávno nespálila i s jeho klavírikmi. Som hlúpa, viem, že sa takto nivočím, ale Maroši bol najdôležitejší človek môjho života. Možno sú ľudia, ktorí zvládajú takúto stratu, ale ja sa teraz zasa trápim, veď môj syn by mal osemnásť rokov. Mal by osemnásť rokov. Ja mám dosť rečí o tom, ako nám negatívne skúsenosti pomáhajú zosilnieť – ja nechcem byť silná, ja chcem byť šťastná. Chcela by som mať pri sebe svoje dieťa, živé –  a po tej minulovíkendovej konštelačke s Bohom som namiesto upokojenia znovu pocítila hnev. Dokonca som zasa začala hľadať kadejaké články, o tom, ako čas nie je jednosmerný, či ako neexistuje. Och, môj synček, moja láska, chýba mi, tak veľmi mi chýba.

Bohu sa nepáčilo, že mu neverím, že má so mnou dobré plány – nuž, to je pravda, ja teraz neverím nikomu. A neviem si vôbec predstaviť, čo lepšie by mi mohol Boh do života dať ako bol život s mojim dieťaťom. To bolo to najlepšie, čo som v živote mala.

Viem, že by som mala byť vďačná za všetko, čo v živote mám. A aj dnes – som úprimne vďačná

  • hm, v prvom rade Honzovi za jeho úžasný návrh, je to moc čestný a láskavý človek,
  • aj za dnešný skvelý výlet prírodou, vrhli sme sa naň odvážne o pol tretej popoludní a preputovali sme za tri a pol hodiny takmer 10 km – cez Orlovú, na zdychavské lazy, a cez Hutu nakoniec domov – na niektorých miestach som bola po prvý raz, objavili sme riadne strmú a vyplavenú cestu, brodila som sa viac ako štvrťhodinu potokom, už tak dávno som sa ním nebrodila…

A hej, hoci to vyzeralo dažďovo, oblohou tiahli tmavošedasté mraky, nakoniec sme dovýletovali bez zmoknutia. Aj to ma teší.

Záverom…

Oblaky pretvárajú oblohu na zázračnú krajinu. Nikdy počas života ich nevidíme rovnaké, vždy sú iné, jedinečné. Plynú do diaľky a strácajú sa kamsi za horizontom…

Tak saganovsky – letiace oblaky, zázračné oblaky.

Elena   Predná Hora, 16.7.2017

 

 

Niekedy 4. – Chucpe

19.09.2017

Predstavte si mladého muža, ktorý zabil svojich vlastných rodičov. Oboch. Kruto, brutálne, bezdôvodne, bez akýchkoľvek morálnych zábran. A potom na súdnom pojednávaní, ktoré jeho vražedný viac »

Riešenia 5. – Otvorený list pre poslanecké kluby politických strán v rámci NR SR

19.09.2017

Každý z nás v živote zažíva stratu – zomiera nám milovaný rodič, partner, či iný blízky človek. No smrť dieťaťa je najťažšou zo strát, malo pred sebou celý život. Môj jediný viac »

Krídla 7. – Čo nás nezabije. . .

18.09.2017

Keď sa vám rozbije cenná váza, vyhodíte ju, alebo sa pokúšate črepy zliepať? Prípadne ste schopní vytvoriť z črepov niečo úplne nové? Tieto otázky kladie Stephen Joseph, ale určite viac »

jedlo, tanier, mäso, zelenina, jedenie, strava, hody, obed, večera, stolovanie,

Litva žiada jednotné štandardy pre značkové potraviny v EÚ

20.09.2017 07:33

Litovský minister poľnohospodárstva Bronius Markauskas vyzval na zavedenie jednotných štandardov pre značkové potraviny v Európskej únii.

Fico, Tusk,  Juncker

Slovensko si vynútilo západnú kolu a sušienky

20.09.2017 07:00

Kritika Slovenska a ďalších krajín strednej Európy na dvojakú kvalitu potravín začína prinášať prvé zmeny.

Mexiko, zemetrasenie,

VIDEO: Zemetrasenie v Mexiku strhávalo domy. Vyžiadalo si najmenej 150 obetí

19.09.2017 22:38, aktualizované: 20.09.2017 06:25

Zemetrasenie udrelo presne v deň, keď si krajina pripomínala ničivé zemetrasenie s magnitúdou 8,1, ktoré v roku 1985 pripravilo o život minimálne päťtisíc ľudí.

Nemecko, diaľnica, mýto, auto, autá, diaľnice

Vo Frankfurte našli bombu z vojny, zatvoria letisko aj diaľnicu

19.09.2017 21:54

Nevybuchnutú bombu našli robotníci pri výkopových prácach spojených s výstavbou novej podzemnej dráhy vedúcej na letisko.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 614
Celková čítanosť: 1108130x
Priemerná čítanosť článkov: 1805x