otvorene

Kroky k spravodlivému riešeniu veci sú v tomto štáte skutočne neskutočne pomalé.

V prípade smrti Maroška znalecký posudok neurochirurga bol zaslaný polícii 10.10. 2014. Dostala som ho do rúk 14. 10. 2014.   Vyšetrovateľovi ale trvalo ďalšie dva týždne, kým vôbec písomne rozhodol o tom (28.10.2014) , že bude vedené trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Domnievam sa, že pri takomto tempe riešenia veci by sa osoba, ktorá priamo zavinila smrť môjho dieťaťa, ani nemusela vzhľadom na jej vek dožiť toho, aby musela následkom svojho činu čeliť.

Cítim obrovský hnev voči Slovenskej republike, ktorá svojou legislatívou vystavuje obete darebáčin lekárov takému utrpeniu, aké zažívame ja a moja rodina a ktorá svojou legislatívou umožňuje časovo zdĺhavé riešenie veci (a je mi osobne jedno, či si niekto dokáže vymyslieť na ospravedlnenie takéhoto psychického týrania obetí dôvody „objektívne“ alebo nie).  V tomto štáte v dôsledku prístupu štátu pri nastoľovaní spravodlivosti trpia viac obete ako páchatelia – a ja s tým rozhodne nesúhlasím. Pokladám to za nespravodlivé a chcem to zmeniť.

Prieťahy okolo riešenia celej veci postupne posilňovali našu bolesť a môj hnev. Mám toho práve dosť – postarám sa o exemplárny trest. A to všetkých vinníkov.

Diskutérovi Karolovi už odzváňa, začína odzváňať aj transformovaným nemocniciam dlhujúcim odvody do Sociálnej poisťovne.

Podala som podnet na trestné stíhanie voči neznámym páchateľom, ktorí umožňujú svojou nečinnosťou vo veci vznik dlhu transformovaných nemocníc voči Sociálnej poisťovni. Ide o osoby, ktoré z titulu svojej funkcie mali vo veci konať vytvorením účinnej legislatívy  na zamedzenie takéhoto konania a neučinili tak.

Pri neplatení poistných odvodov do SP zo strany transformovaných nemocníc ide o spoločensky nebezpečné konanie, vytvárajúce škodu značného rozsahu a poškodzujúce občanov SR, zapojených povinne v dôchodkovom systéme (t. j. nemajú možnosť účinne sa chrániť voči takémuto ich poškodzujúcemu správaniu). V tomto systéme majú byť financie z odvedeného poistného, slúžiace pre občanov poberajúcich dávky zo sociálneho systému.

Zároveň ide o diskriminačnú situáciu, vytvárajúcu nerovnosť pred zákonom – nakoľko umožňuje skupine právnických osôb neplniť si zákonnú povinnosť beztrestne.

Poškodzovanie občanov SR vzniká tým, že zamestnanci nemocníc napriek nezaplateným poistným odvodom zamestnávateľa za nich do SP majú nárok na dôchodok a tento poberajú  v plnej výške z dôchodkového systému.

Dôchodkové fondy sú tým oberané o financie a v súvislosti s „dlhodobou neudržateľnosťou systému v dôsledku chýbajúcich financií“ vláda SR realizuje kroky na zvyšovanie dôchodkového odchodového veku. V mojom prípade došlo ku jeho zmene už dva razy, odkedy som v tomto systéme – a to zmenou rátania dôchodkového odchodového veku ženám – matkám, čo mi zvýšilo vek odchodu do dôchodku o cca 12 rokov a tiež aj ďalšou zmenou legislatívy v zmysle napojenia dôchodkového odchodového veku na dĺžku života v SR, čo u mňa vedie ku ďalšiemu zvýšeniu odchodového dôchodkového veku. Pokladám tieto zmeny v dôchodkovom systéme voči mne za retroaktívne zo strany SR.

Vo veci uvádzam:

Ku koncu septembra 2014 voči Sociálnej poisťovni dlhovali nemocnice 110, 9 milióna eur.  Tieto dlhy rastú tempom 10 000 eur za hodinu (podľa údajov HPI – Health Policy Institute),  podľa ich odhadu by sa tento dlh mal do konca roka 2014 zvýšiť na 120 miliónov eur a v roku 2016 by sa mal dlh približovať k pol miliarde (za predpokladu, že by sa vo veci nekonalo).

Oproti decembru 2013 do októbra 2014 sa tento dlh voči Sociálnej poisťovni viac ako zdvojnásobil (tvoril cca 52 miliónov). Pritom u dlhujúcich subjektov šlo o 6 zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR a 15 transformovaných zdravotníckych zariadení. Transformované nemocnice dlhovali celkovo vyše 365, 4 milióna eur (32, 6% podiel).  V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom narástol tento dlh o 959, 4 tis eur. Podiel na raste má t. č. 8 transformovaných nemocníc, celkovo ich však až 15  v súčasnej dobe Sociálnej poisťovni dlhuje poistné odvody.

Ide pritom o vedomé a zámerné konanie zo strany manažmentu transformovaných nemocníc, nakoľko ak by šlo o konanie nevedomé, uhradili by dlhy po zistení tohto stavu, čo sa nestalo. A ak by šlo o konanie nezámerné, rástli by dlhy transformovaných zariadení rovnako voči všetkým nárokujúcim, čo sa tiež nedeje – časť záväzkov tieto zariadenia uhrádzajú (energie, strava, materiál a podobne) a neplatia poistné odvody zamestnávateľa voči SP. Na zámernosť tohto konania poukazuje aj jeho pokračujúci charakter – ide o skutočnosť, že v roku 2011 boli k 30.9.2011 opätovne (predtým boli oddlžované v roku 2004 a 2005) oddlžené  zdravotnícke zariadenia  zo štátneho rozpočtu sumou 350 miliónov eur (čo vo vzťahu ku transformovaným nemocniciam nepokladám za správne, nakoľko nejde o štátne nemocnice a mali by preto samé niesť zodpovednosť za výsledky, ktoré dosiahnu). Napriek tomu už v decembri 2011 tvorili nové dlhy. Je teda zrejmé, že zo strany SR – presnejšie osôb, ktoré z titulu svojej funkcie mali konať a nekonali vo veci –  nenastala účinná kontrola a náprava stavu, aby sa takémuto konaniu zabránilo.

Uvádzam vo veci, že ide o všeobecne známe údaje, verejne prístupné a medializované. Je s nimi oboznámená aj Vláda SR, ktorá informáciu o dlhoch nemocníc pravidelne berie na vedomie prostredníctvom materiálu Informácia o vývoji pohľadávok Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, ako aj materiálu Prehľad vývoja záväzkov po lehote splatnosti (istina) v rezorte zdravotníctva (údaje sú dostupné na webovom sídle Vlády SR  v časti Rokovania).

Podotýkam, že Vládou SR je sledovaných špeciálne v štatistikách 20 zariadení, pritom dlžníci – zdravotnícke zariadenia, ktorých uverejňuje na webovom sídle Sociálna poisťovňa, je o tretinu viac.  Kým v sledovaných 20 zariadeniach dlh voči SP ku koncu júla 2014 tvoril necelých 105 miliónov, celkovo zdravotnícke zariadenia SP dlžili v tej dobe 113 miliónov eur.  Pri priemernom mesačnom dôchodku 400 eur by pri vyrovnaní týchto dlhov mala SP na penzie pre viac ako 265 000 dôchodcov.

Pritom legislatíva SR obmedzuje reálne možnosti SP siahnuť na majetok nemocníc, využívajúcich tento svoj majetok vo verejnom záujme alebo na ten majetok, ktorý im v minulosti poskytol štát. Ďalší tlak na vytváranie dlhov prináša druhá tranža tretej etapy zvyšovania platov lekárov (podľa vlády si vyžiada zvýšenie o 19 mil. eur, podľa HPI ale pôjde o 37 miliónov eur, požiadavky sestier tvoria 85 miliónov – ale s tými vláda neráta). A potom príde tretia tranža (je úžasné nasľubovať lekárom platy ako na Západe, ale niekto sa im na ne musí poskladať). Situácia zvyšovania platov lekárov tak vytvára priamo podmienky pre rast zadlženosti zdravotníckych zariadení voči SP.

Je preto tiež zrejmé, že sa vytvorila legislatívne situácia v konečnom dôsledku ohrozujúca aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre občanova funkčnosť zdravotníckych zariadení, vykonávajúcich službu vo verejnom záujme a definovaných zo strany SR ako strategické zariadenia.

Preto podávam podnet na trestné stíhanie osôb, ktoré z titulu svojej funkcie mali konať a neučinili tak prostredníctvom vytvorenia účinnej legislatívy, zamedzujúcej takémuto konaniu.

Domnievam sa, že vo veci mal bezodkladne konať generálny prokurátor SR, nakoľko ide o jav nie regionálny, ale celoštátny.

Zároveň preto žiadam a verejne vyzývam generálneho prokurátora, aby generálny prokurátor z titulu svojej funkcie dal bezodkladne podnet na úpravu legislatívy tak, aby sa bezodkladne zamedzilo tomuto spoločensky vysoko nebezpečnému konaniu a spôsobovaniu ďalšej škody. Do legislatívy je tiež bezodkladne potrebné zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť za neplatenie poistných odvodov zo strany zamestnávateľa tak, aby neodvádzanie poistných odvodov do SP za zamestnancov bolo kvalifikované ako úmyselný trestný čin a aby bolo v rámci toho možné stíhať ako zodpovedné osoby majiteľov a manažérov transformovaných nemocníc.

Predná Hora, 9.11.2014