Viete si predstaviť šoféra autobusu, ktorý by polovicu svojej pracovnej doby trávil maľovaním bytov namiesto vozenia cestujúcich, za ktoré je platený? Alebo predavačku, ktorá by zabehla učiť do školy na pár hodín školákov a potom by sa vrátila do obchodu?
Robili by za jednu pracovnú dobu dve práce. A dostali by dva platy. Verejnosť by sa okamžite pohoršovala. Kto by vozil ľudí autobusmi a kto by predával? A kto by riadne učil či maľoval byty? Nepochybne nikto.
Tak prečo, ľudia, mlčíme, keď nám takú istú frašku, aká by nastala pri byty maľujúcom šoférovi či učiacej predavačke, predvádzajú poslanci? Vážne veríte tomu, že niekto dokáže robiť prácu riaditeľa nemocnice aj prácu poslanca NR SR súbežne a dobre?
Zaujímavý článok o tomto probléme napísal cez víkend aj Peter Šomšák (dennikn.sk, nižšie uvediem aj názov článku, vydržte), ktorý uvádza, že v roku 2014 malo Slovensko 248 pracovných dní a poslanci rokovali počas roka 90 dní. Viac ako tretinu svojho pracovného času teda riaditelia nemocníc, ktorí sú zároveň aj poslancami NR SR, trávili mimo pracoviska. Poukázal na konflikt záujmov, veď ako môžu poslanecky kontrolovať ministra a vládu tí, ktorí sú im priamo podriadení?!
A ja sa pýtam:
Ako je možné, že riaditelia nemocníc majú svoje nemocnice zadlžené až po uši a oni spokojne posedávajú v parlamente?
Čo sú to za manažéri?
Čo je to za vládu, ktorá im také niečo toleruje?
Iste, je jednoduchšie robiť slaboduché zábavné programy k MDŽ pre dôchodkyne v štýle Kolotoče a strelnice SMER, s. r. o., ako rázne riešiť problémy slovenského zdravotníctva.
P. S. : A ešte sľúbený názov článku pána Šomšáka – neuviedla som ho vyššie, pretože tajomstvo zdatných manažérov odhalil článok už v názve: Poslanci SMERu – riaditelia nemocníc na polovičný úväzok.
Predná Hora, 9.3.2015
Celá debata | RSS tejto debaty