otvorene

V médiách je prístup k migrantom spájaný s obavou z neznámeho u mnohých ľudí. Je to ale naozaj tak?

Naozaj sa obávame neznámeho?

Strach z neznámeho bol vždy súčasťou ľudskej cesty. Je pochopiteľné, že sa objaví a postupne mizne, ako veci spoznávame. Ibaže v prípade migrantov nás médiá zavádzajú – o žiadny strach z neznámeho nejde. Veď v západných krajinách sú migranti pousádzaní desiatky rokov – a výsledky môže každý vidieť.

To, ako sú v ich krajinách doteraz neintegrovaní, pokladám za veľké bezpečnostné riziko – a to ani nie som bezpečnostný analytik. Vytváranie „no go“ zón – miest, kam neradno chodiť. Rastúce napätie medzi pôvodnými obyvateľmi tých území a rýchlo rozrastajúcimi sa komunitami migrantov. Nasledujú požiadavky na platnosť práva šaríje na územiach vyspelej Európy – v 21. storočí. A ich úspešné presadenie na niektorých miestach v Európe. To všetko sú zlé signály pre budúcnosť. Kopiace sa problémy, problémy, problémy…

Prirovnanie českého prezidenta Zemana ohľadne migrantov a postoja Európy k nim ku selfie fotke človeka, stojaceho pred blížiacou sa tsunami vlnou, pokladám za výstižné.

Nie, myslím si, že sa neobávame neznámeho, ale známeho. Toho, čo vidíme z výsledkov „života v multikulturalite“ v tých vyspelých západných krajinách, kam migrantov pred desiatkami rokov prijali. A to ešte v porovnaní so súčasnou situáciou bolo ich prijímanie do spoločnosti iné  – napríklad  v Nemecku prichádzali Turci postupne a nie takto hromadne, navyše išli na dopredu dohodnuté pracovné miesta. Teraz niet takých miest, práve naopak – v Európe je obrovská masa ľudí, ktorí sú na tom ekonomicky horšie ako tí, ktorí prichádzajú. Hŕba nezamestnaných, aj dlhodobo nezamestnaných a chudobní pracujúci.

Sú naše obavy z migrantov opodstatnené?

Nuž, celý ten príbeh migrantstva je na pováženie.

Veď si povedzme otvorene, kto z nás by si mohol dovoliť platiť prevádzačom za cestu niekoľko tisíc eur za osobu? Vraj migranti popredali domy (to tie vojnou zničené, rozbombardované? A kto ich tam kupuje – v takom množstve?) A odkiaľ peniaze na cesty majú všetci tí analfabeti z chudobnej Afriky, ktorí nepracovali (pardon, ľudia bez odborného vzdelania a pracovných zručností, tak sa to teraz nazýva „po novom“)?

V tomto príbehu sa jednoducho vynára čoraz viac rozporov – pretože sem prichádzajú mnohí migranti v značkovom oblečení a kvalitnej obuvi. Ich deti sú stále v čistom, dokonca v bielych šatách – po tých nekonečných útrapách v prachu ciest? No mali ste niekedy vidieť moje deti po hodine hry vonku. Ktorý súdny človek tým príbehom o tom, ako posedávajú na lúke či spia na holej zemi skutočne uverí?

A prichádzajúci migranti sú – súdiac podľa ich správania – slušne povedané „otázne integrovateľní“.

Mnohí z nich žili už v bezpečnom prostredí, v utečeneckých táboroch v iných krajinách – takže žiadne kritérium ako utečenci nenapĺňajú. Kedy a kto zaistí ich odsun?

A odkiaľ sa v tých ľuďoch berie bezohľadný prístup k hostiteľom, ktorí ich prichýlili v núdzi? Tá arogancia, tá požadovačnosť? Pomoc a solidaritu z našej strany pokladajú za samozrejmú, no aj základné prejavy úcty a vďaky z ich strany viaznu. Ani sa nesnažia prispôsobiť pravidlám v našej spoločnosti, európskym zvyklostiam. Zjavne sa domáhajú svojich požiadaviek silou – bojom proti policajtom, ničením plotov a zariadenia v táboroch pre utečencov. Položme si otázku  – naozaj by ste takto postupovali i vy v takej situácii?  Zrejme nie. Toto nemožno pripisovať stresu z cesty, ale ide o spôsob myslenia a správania sa týchto ľudí. Ako asi budú reagovať v situáciách, keď nebude „po ich“?

Ja osobne mám obavu z takýchto migrantov. Domnievam sa, že ich príchod by priniesol narušenie beztak vratkej stability a súdržnosti v našej spoločnosti.  A áno, myslím si, že naše obavy z nich sú opodstatnené, vychádzajú z konkrétnych faktov a skúseností.

Ako sú pripravené bývalé krajiny Západu na prílev ďalších migrantov?

Položme si otázku – sú krajiny Západu pripravené na vlnu terajších migrantov lepšie ako predtým? Sotva. Ak v takom Nemecku dostanú migranti dočasný byt, pričom len v tomto roku budú stáť krajinu 10 miliárd eur a rátajú s tým, že v budúcom roku z 800 000 migrantov pribudne cca 460 tisíc poberačov dávok, tak to je varovné. Som zvedavá, aké nadšenie davov u Nemcov vyvolá vládou medializovaná skutočnosť, že avízované znižovanie daní sa nekoná, peniaze pôjdu „na podporu sociálnych programov“ a dokonca plánujú zvýšenie niektorých daní (samozrejme s platnosťou od roku 2017, po voľbách), aj zníženie minimálnej mzdy. Navyše sa už objavujú informácie, že očakávané davy lekárov a inžinierov sa kamsi vyparili a zostala hŕba ľudí s veľmi nízkou pracovnou kvalifikáciou, „takže bude nutné popri kurzoch nemčiny investovať aj do ich odborného vzdelávania“(ale mimochodom – aj keby prišli davy ľudí s VŠ vzdelaním, nebolo by porovnateľné s našim, vzhľadom na úroveň ich VŠ vzdelávania).

Rovnako som zrejme nebola jediná, komu vyrazila dych medializovaná správa o rodine džihádistu Mohameda Emwaziho (vraha kresťanov z videa), ktorá pred rokmi primigrovala do Anglicka – mali 6 detí, nikdy nikto z nich v Anglicku nepracoval, celá tá početná rodina údajne žila výlučne zo sociálnych dávoka získala prostredníctvom nich za 20 rokov vraj v prepočte vyše 15 miliónov českých korún. Určite sa stali pre Anglicko výrazným ekonomickým prínosom.

Médiami sa mihla aj informácia, že Fíni chcú kvôli pokrytiu výdavkov pre migrantov dokonca zvýšiť dane – zaviesť tzv. „daň solidarity“. Vývoj ekonomiky u nich klesá a nezamestnanosť rastie, chcú preto obmedziť aj počet dní pracovného pokoja. A to Fíni plánujú prijať len 800 migrantov.

A pritom nezabúdajme, že v súčasnosti západné krajiny majú dosť veľký problém s už usadenými komunitami staromigrantov a ich potomkami. Kedy a ako doriešia svoje ťažkosti s nimi?

O strachu z neznáma môžeme určite hovoriť.

Nie však v médiami predkladanom jednoduchom význame, že spoznáme migrantov a potom sa všetko zlepší – a bude dobre.  Strach z neznáma je potrebné spojiť s tým,  že cesta, na ktorú sa nás snaží zatiahnuť EÚ teraz, má pre nás nepredvídateľné dôsledky.

Chýba otvorená a verejná diskusia zo strany EÚ, aj so zapojením občanov, akceptovaním kritických názorov.

Chýbajú odborne zostavené a verejne predkladané možné scenáre (pozitívne aj negatívne, krízové) o tom, čo môže v Európe po prijatí prílevu migrantov reálne nastať. Ako chce EÚ predchádzať možným rizikám, eliminovať ich.

Chýba aj otvorená verejná komunikácia s migrantmi. O tom, aké sú ich očakávania  a nakoľko sú reálne. Či sme schopní aj ochotní ich im napĺňať.

A čo záverom?

Jedno si ujasnime – Európa nie je len Merkelová. A pomoc migrantom neznamená, že im jednorazovo odnesieme dva balíky plienok a 5 rožkov. Je to náročný záväzok na generácie. Nie je namieste, aby niekto rozhodoval o nás bez nás a namiesto nás.

Argument, že tí ľudia sú už tu, neobstojí.

E. K. I. Predná Hora, 22.9.2015