otvorene

Dnešné televízne noviny prinášajú správy o tom, ako začína Všeobecná zdravotná poisťovňa šetriť vo veľkom. Pretože potrebuje zalátať naozaj veľký dlh. Hej, som nahnevaná, je to škaredá zlodejina. Ach – jasné, ohnivý drak začína púšťať ohnivý dych. A tak dnes v mojom blogu polemizujme o tom, čo s tým šetrením v tomto štáte z môjho pohľadu súvisí.

Rušenie ambulancií…

Nuž, povedzme si pravdu. V prvej chvíli som sa preľakla, keď som túto správu počula. Avšak správu spresnili, rušenie sa nebude týkať všetkých ambulancií na Slovensku, ale len tých, kde pracuje lekár, ktorý zároveň pracuje aj v nemocnici.

V tomto kroku by som videla pre pacientov prínos – pretože lekár, ktorý pracuje v nemocnici i vo vlastnej ambulancii, si takto môže prehadzovať pacientov. Nehovoriac o tom, že počty odpracovaných hodín a časy, kedy kde lekár je, nemusia vonkoncom zodpovedať realite.

Odhliadnuc od toho, že i zodpovedne dlhodobo ťahať prácu v nemocnici s príslužbami a popritom aj vlastnú ambulanciu môže viesť ku prečerpaniu a riziku zvýšenia chybovosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo strany lekára. Čo v konečnom dôsledku pacientov ohrozuje.

Takže toto opatrenie nutne nemusí byť v neprospech pacientov (ale riadne naštve podaktorých lekárov, drahá poisťovňa).

Neprijmú pacientov do liečební…

Nešpecifikovali zatiaľ, že do akých. Takže k tomuto avizovanému opatreniu sa definitívne nevyjadrujem. Predbežne iba toľko, že – bez ohľadu na to, o aké liečebne pôjde – tisíckrát omieľanú mantru o tom „ako sa to vôbec, ale vôbec nedotkne pacienta“ môže za pravdu pokladať už naozaj iba veľmi, veľmi jednoduchý človek.

To, o čom sa mlčí…

Opatrenia, ktoré sú medializované, nie sú pravdaže všetky.

Hovorí sa, že medzi opatrenia by sa malo zaradiť i zastavenie dohôd o urovnaní. To znamená, že poisťovňa by prestala preplácať nadlimity, t. j. že časť poistencov by sa zrejme v konkrétnom mesiaci nedostala k potrebnej zdravotnej starostlivosti.

Tí, ktorí sa niekde objednávate k lekárom telefonicky, zrejme poznáte otázku „a v ktorej poisťovni ste“? Odpoveď by mala znieť „a čo vás do toho“, pretože Ústava SR garantuje občanom na základe zdravotného poistenia rovnako dostupnú zdravotnú starostlivosť, a to bez ohľadu na to, ktorej poisťovne je poistencom. Nože, naši ústavní experti, nie je tak? Ak ktorýkoľvek akčný občan podá žalobu za porušenie tohto svojho práva, bude s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotu úspešný.

Čo s tým, poistenci VšZP?

Pretože poradovník – čisto teoretický – v ktorom poistenec jednej poisťovne príde na rad o dva dni a poistenec druhej poisťovne o tri mesiace, je v rozpore s Ústavou SR garantovaným právom. Takže pozorne si všimnite, ako to funguje v praxi. A nemusíte bežať na súd so žalobou, beztak slovenským súdom dnes naozaj verí málokto a ešte menej ľudí je ochotných strácať čas i peniaze fraškou v augiášovskom chlieve slovenského súdnictva. Zato ale môžete vybehnúť na prokuratúru. Tam podáte bezplatne podnet na neznámeho páchateľa, ktorý nerovnosťou v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, vzniknutej poradovníkmi rôznych poisťovní, porušuje vaše práva ako poistenca.

Kedy prídu časy ako v Amerike…

Netrpezlivo čakajme na časy, ako v Amerike. Tam pred nemocnicou právnici oslovujú aktívne pacientov pri odchode z liečby, či boli spokojní s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a či v niečom neboli porušené ich práva. A pomáhajú im viesť súdne spory úspešne, efektívne, rýchlo.

Privolávajme tie časy. Pretože potom sa konečne, po niekoľkých prehratých súdnych sporoch, začnú zdravotníci správať ku pacientom ako ku svojim platiacim klientom, od ktorých existenčne závisia. A potom si konečne uvedomia slovenskí zdravotníci, že v ich profesii ani zďaleka nejde len o platy ako na Západe, ale i ovalitu práce, pretože sú v zamestnaní.

Platí obojsmerná úmera – nielen pacienti sa nezaobídu bez lekárov, ani lekári sa nezaobídu bez pacientov.

A čo naša drahá Všeobecná zdravotná poisťovňa?

Odkiaľ sa vzal horibilný dlh v zdravotnej poisťovni? Nože položme našim vodcom národa otázku – koho trestne stíhajú za tieto zlodejčiny?

Experti hovoria, že vraj za tým dlhom nie je jeden konkrétny vinník, ale navyšovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť v posledných rokoch. Nuž „platy ako na Západe“ niečo stoja.

Ale tiež sa hovorí o tom, že hospodárenie VšZP je hodné pozornosti verejnosti i kontrolných orgánov – údajne sú ich prevádzkové náklady na jedného poistenca vyššie až o štvrtinu oproti ostatným zdravotným poisťovniam. A má údajne aj viac zamestnancov v prepočte na jedného poistenca.

Ako môže Všeobecná zdravotná poisťovňa dlh znižovať. ..

Podaktorí čitatelia si teraz možno vravia, že kritizovať je ľahko. Ale skús, milá blogerka, rozumy rozdávať, čo by si robila na ich mieste. Ako by si šetrila?

Nuž, takže:

• Všeobecnú zdravotnú poisťovňu by som presťahovala do skromnejších priestorov, zaujíma ma, koľko stojí ročne to ich pobývanie v prenajatej súkromnej budove…

• znížila by som prevádzkové náklady na poistenca na úroveň ostatných dvoch poisťovní…

• zrušila by som súbeh platov manažérom poisťovne – pretože niektorí z nich majú skvelé príjmy za manažérsku činnosť v poisťovni a ďalší plat berú za členstvo v predstavenstve tej istej poisťovne. Ak sa nechcú vzdať financií zo súbehu, nech manažéri poisťovne príjmu zodpovednosť za výsledky poisťovne a splatia dlh z vlastného – veď o zisk sa s poistencami tiež nedelia…

• všetky zmluvy, uzavierané zo strany zdravotnej poisťovne, by som uverejnila, t. j. sprístupnila verejnosti.

A čo by som spravila, keby som stála na čele štátu:

• zaistila by som diagnostické centrá pre CT a MR vyšetrenia v štátnej réžii, s podstatným znížením ich cien, pretože obrovské zisky z nich idú do súkromných vreciek,

• pod správu štátu by som dala aj prepravnú a záchrannú službu,

• z manažmentu nemocníc by som spravila efektívny odborný tím, takže by som vyhádzala politických nominantov,

• v nemocniciach by som zvýšila počty sestier a znížila počty lekárov, pretože sestry sú finančne efektívnejšie a sú s pacientmi podstatne viac ako lekári,

• zaviedla by som opatrenia, aby u nás fungovalo skutočné zdravotné poistenie, t. j. aby fungoval systém malusov a bonusov, ako vo vyspelom svete,

• zaviedla by som rodinné účty, aby sa oplatilo ľuďom poctivo pracovať a prispievať si na ten účet. V súčasne fungujúcom systéme zdravotného poistenia na Slovensku sa rozhodne neoplatí byť zodpovedne pracujúcim a prispievajúcim človekom,

• ak by som vôbec ponechala nejakú zdravotnú poisťovňu, tak len jednu, štátnu,

• obmedzila by som marže dodávateľom, niektorí z nich naryžujú údajne až 300 percent,

• jasne by som pomenovala, že zdravie nie je tovar, oblasť zdravia nie je biznisom a štát by mal túto oblasť pre občanov špecificky chrániť.

Takže tak.

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 30.1.2017