otvorene

Ľudia pri hľadaní toho pravého nemajú niekedy jasno medzi pojmami, ktorými sa ten pravý pomenováva – hovorí sa o spriaznených dušiach, duálnych dušiach, duchovných partneroch, dvojlúčoch, dvojplameňoch, karmickom partnerovi, pravom partnerovi či pravej láske, osudovom partnerovi, soulmate, duchovných dvojčatách a tak podobne, Nie sú to pojmy totožné, a používajú sa často nesprávne. Na rôznych weboch k tomu nájdeme mnoho nepresných popisov. Nie je mojim cieľom teraz všetky tie pojmy popisovať a odlišovať, to by bolo nadlho.

Dnes si v mojom blogu ujasníme, čo to naozaj hľadáme.

Čo naozaj hľadáme?

To, čo v skutočnosti hľadáme, je osudový vzťah. Možno najviac výstižné by bolo z tých všetkých pojmov soulmate, alebo dvojplameň (je to o predstave druhej polovice, či jednej duše v dvoch osobách). Je to vzťah o dvoch celistvých ľuďoch, nie o dvoch polovičkách jednej časti – kvôli tomu pri hľadaní toho pravého potrebujeme najskôr nájsť seba, až potom máme jasno, koho naozaj k sebe potrebujeme a pri nachádzaní seba aj privolávame.

Zrejme najvýstižnejšiu a správnu charakteristiku som našla na www.firstclase.cz, kde sa uvádza ako spoznáme, že vzťah nie je „jedným z mnohých“,  a že je to vzťahu „osudový“. Toho pravého  označujem ako PP (pravý princ, či pravá princezná, – alebo ak nie ste romantická duša, dosaďte si pokojne pomenovanie pravý partner, či pravá partnerka), a tých ostatných ako NP (nepravý princ, či nepravá princezná, prípadne nepravý partner/nepravá partnerka).

Vymedzenie PP vysvetľuje, prečo je ten vzťah taký úžasný a prečo ho hľadá toľko ľudí. Je nasledovné:

• ste ako zámok a kľúč, pretože PP nie je o slovách, ale o hlbokom prepojení, intenzívne dokážete jeden druhého vnímať i na diaľku (viete, že sa niečo deje, že je smutný a pod.), niekedy môžete „počuť“ toho druhého v myšlienkach,
• ak ten človek z vášho života odíde, nebudete ho schopní plne nahradiť nikým, chýba vám tak ako nikto iný, pretože cítite tú vzájomnú nenahraditeľnosť,
• miluje vás za to, kým ste a aký ste, miluje vašu jedinečnosť, chce vás len spoznávať, kým NP vás chce meniť,
• stojí vždy pri vás, nech prechádzate čímkoľvek, neodsudzuje vás,
• vďaka nemu pochopíme, že láska nie je vtedy, keď dokážeme povedať tisíc dôvodov, prečo toho druhého milujeme, ale keď nevieme povedať žiadny, je to vzťah na oveľa hlbšej úrovni, tzv. „most na prvý pohľad“. Srdce sa nepýta, prečo niekto miluje, to len naše Ego hľadá podľa vonkajších kritérií. NP si vás vyberá, lebo – oči, vlasy, správanie, atď. PP si nás nevyberá, objavuje sa v našom živote, od prvej chvíle cítime jeho výnimočnosť.

Zaujímavý článok 15 signálov, že ste stretli spriaznenú dušu priniesol www.casprezeny.azet.sk a na  www.firstclase.cz  sa zasa uvádza 7 znakov, ako spoznáme, že vzťah nie je „jedným z mnohých“ (to sú tí mnou označení NP) a že je pravý (PP). Tak spolu z nich tento prehľad:

1. NP prekáža kým sme, čí chceme byť – posudzuje nás, uráža, nikdy nie sme „dosť dobrí“. PP nás prijíma takých, akí sme – a práve vďaka tomu sa meníme.

Pokiaľ je ten druhý pre nás PP, tak radšej chce byť s nami v zlých časoch ako priemerné sám, a my radšej budeme vedľa  neho v búrke ako s kýmkoľvek iným v bezvetrí.

To mi presne sedí k môjmu poznaniu, že NP sa nás snažia meniť nátlakom, zlými skúsenosťami, kým PP nám poskytuje možnosť rastu pomocou lásky, pozitívne. Tak ako som už spomenula v ktoromsi z minulých blogov – tí nepraví nás krivia, len ten pravý podporuje náš rozvoj, lebo sa navzájom učíme. Myslím si, že ak si dáme otázku, „vďaka komu sa v živote najviac mením?“, tak by to mal byť PP. Inšpiruje nás k snahe rásť, pretože v nás verí, a to dokonca často viac a i skôr, ako si začneme veriť my sami.

2. NP je zložitý tak, že jeho slová nezodpovedajú činom. PP je priehľadný, hovorí, čo si myslí a robí, čo hovorí.

Pri NP je láska „milujem ťa, lebo ťa potrebujem“. U PP je láska „potrebujem ťa, lebo ťa milujem.“

PP je k nám úprimný, aj my k nemu. Uvedomujeme si, že sa potrebujeme navzájom.

3. Pre PP sme zmyslom jeho života. NP musíme nútiť, aby mu na nás záležalo.

Nie sme Ja a On, ale My, sme jedno. PP vytvárajú tím, ktorý spoločne dosahuje oveľa viac ako by dokázali sami jednotlivo.

4. NP vníma krásu očami. PP srdcom.

PP chápe pravé hodnoty, preto nehľadá povrchné vzťahy. Žena potrebuje cítiť oddanú lásku, muž úctu. Vo vzťahu bez vernosti a oddanosti nie je naplnená ženina potreba lásky, ani mužova potreba úcty.

5. NP neberie ohľad na našu dôveru, klame, nie je dôveryhodný. PP nám nedáva dôvod k pochybnostiam.

Keď ho pozorujeme, nie sme schopní vnímať súčasne nikoho iného. Keď ho počúvame, vnútorne sa usmievame, rovnako aj pri spomienke na neho cítime hlbokú radosť. PP si uvedomujú vzácnosť toho všetkého.

PP si uvedomuje cenu dôvery vo vzťahu, a správa sa dôveryhodne. Medzi PP je natoľko hlboká dôvera, ako v žiadnom inom vzťahu.

6. NP sa riadi názormi okolia. PP názor okolia pre budovanie vzťahu nepotrebuje. Vie, že na vzťah sú potrební dvaja, na jeho rozbitie stačí jeden.

Pri nás by mal stáť len človek, ktorý naozaj rozumie našej duši, a ktorý pri nás stojí pevne. Musí k nám byť úprimný a prejavovať o nás záujem, „pustiť nás do svojho života“.

7. NP nás ustavične hodnotí, devalvuje a ponižuje, zámerne nás zraňuje. Pre PP sme súčasťou jeho vlastnej hodnoty, pretože s ním tvoríme celok.

PP chráni všetko, čo je pre nás dôležité. Dokáže akceptovať odlišný názor partnera, pretože máme vzájomnú úctu k svojej odlišnosti.

PP je ochotný a schopný s nami vzťah budovať – a tým sa vzťah stáva osudovým. Spoznávame sa a podporujeme vzájomne v raste. Toto je presne vzťah ako z Otčenáškovho citátu: „Dva, to je víc než jeden. Ale je to taky víc než tři. Dva – to je v jistem smyslu nejvíc.!“

Nie, nejde o falošnú idealizáciu. Všetko vyššie uvedené je samozrejme až v 5. štádiu vzťahu. Práve to  ľudí obvykle mýli. Vzťah dvojplameňov totiž prebieha viacerými fázami. Kým sa totiž PP dostanú do 5. štádia, pretečie hodne vody – presnejšie musia sa obaja naozaj veľa meniť.

Rozhodne im to ale stojí za to, všetka tá snaha. Pretože ako to výstižne popísala Dr. Diva Verdun http://drdivaphd.wordpress.com/2012/11/03/soul-mates-vs-twin-flames-and-the-stages-of-twin-flame-relationships/

– je to vzťah jedinečný, neexistuje nič, čo by zničilo túto lásku, nech by čo ten druhý spravil, Je to láska v najčistejšej podobe, láska duše, výnimočnosť tohto vzťahu spočíva v bezpodmienečnosti lásky (naplno sa prejavuje v štádiu 5.). Preto sa ľudia toľko snažia toho pravého hľadať.

A samozrejme, – na čo poukazujem, nie je to len o výnimočnosti vzťahu PP, je to pre každého z nich cesta k vlastnému rastu v tej najlepšej životnej verzii.

A tie štádiá? Nejdem ich popisovať detailne, ak chcete detaily, preštudujte si napríklad ich na http://www.divine-love.quicksnake.cz

Od prvotného stretnutia, obvykle šialene „náhodného“ a zvláštneho, prvotnú príťažlivosť, cez fázu tanca a zrovnávania karmy, cez fázu uprchlíka a prenasledovateľa, až do fázy zjednotenia a následnej harmonickej 5. fázy sú to obvykle veľmi zvláštne vzťahy, založené na mimoriadne zvláštnych, synchrónnych udalostiach, tzv. nenáhodných náhodách.

Prelomová je tretia fáza – v ktorej môže raz jeden, raz druhý utekať. Musia sa vedieť včas zastaviť a vzťah rozvíjať. V tejto fáze  prekonávajú obaja partneri svoj strach a svoje Ego, to nemusí každý zvládnuť. Náročné v tomto smere je uvedomiť si, že to, čo nám na tom druhom prekáža, je náš vlastný tieň, že PP nám ako zrkadlo prehráva veci, ktoré v skutočnosti hlboko v sebe máme my sami, potrebujeme s nimi pracovať –  a nerobí to preto, aby nás zranil, ale aby sme sa tých strachov zbavili a aby sme rástli. Toto je hodne náročné pochopiť, lebo nás to silne bolí, a aby sme vo vzťahu pokračovali, musíme pozbierať odvahu a múdrosť, dokázať sa zbaviť svojho Ega natoľko, aby sme partnera bezpodmienečne prijali.

Zámer sveta nám dáva opakovane šancu, PP sa nám nejakým spôsobom vpletá do života, alebo po odchode z neho ustavične zotrváva intenzívne v našich myšlienkach, aj keď sa ho snažíme z nich vymazať. Akoby v nás pre PP neexistovalo tlačítko s názvom vypnúť. Pretrhnúť toto puto môže jediná vec.

Prakticky z môjho pohľadu, čo v múdrych knihách nenájdete, ale myslím si, že to je moc a moc pravdivé –  či je to PP, zistíte v podstate ľahko. Ten pravý vzťah totiž nie je len o tom, ako sa PP správa k nám. Často si to neuvedomujeme, ale pravý vzťah je i o tom, ako sa k nemu správame my. Ak je to PP, prajeme tomu druhému z celého srdca vždy len to najlepšie. Za každých okolností si úprimne prajeme jeho šťastie viac ako svoje vlastné – to je o bezpodmienečnosti prijatia. Práve tým takýto vzťah vedie k múdreniu a maximálnemu rastu aj nás.

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 16.4.2017