Pravý Princ/Pravá Princezná, alebo Pravý partner/Pravá partnerka – no čo iné by to mohlo znamenať? Sľúbila som predsa, že o tom ešte niečo napíšem.
Už vieme ako ujsť pred tým nepravým, vieme, ako si toho pravého udržať. Hovorili sme o tom, ako toho pravého spoznať. Hej, v Hľadaní 9. som napísala, že puto pravých partnerov pretrhne jediná vec. A nie, nie je to smrť, cez ňu toto puto dokáže prejsť. Dnes si povieme, kedy musíme od PP odísť.
Teraz už viete, čo bude v mojom dnešnom blogu.
PP…
Na začiatku života obvykle hľadáme toho pravého, či pravú. Niektorým to trvá hodne dlho, kým zmúdrejú a pochopia, že nie je dôležité hľadať pravého partnera. Nie je to totiž potrebné – ten sa obvykle nejako do nášho života pripletie sám v pravý čas. Prichádza vtedy, keď ho nehľadáme.
Jasné, ak dokážeme rozumieť svojej intuícii, tak tá nám hovorí zreteľne hneď v prvej chvíli, že to je PP. Pretože nám napadne, alebo si aj nahlas povieme, že „takého človeka ako Ty som ešte nevidel, nevidela“. Uvedomíme si ihneď jeho výnimočnosť, jedinečnosť pre seba, ak ten svoj hlas počúvame. No veru, mali by sme pozorne počúvať aspoň sami seba, keď už nie iných – a pri týchto slovách by sme mali spozornieť.
Nájsť toho pravého partnera je cenná vec.
Je to práve on, kto nás v živote najviac naučí (aj my jeho, učíme sa vzájomne, pravý vzťah je partnerstvo, zdieľanie. Tak odlíšime tých nepravých – lebo s nimi neexistuje rovnocenný vzťah, s nimi spoločne nerastieme, krivia nás – vždy fungujú buď ako naše deti, alebo ako naši rodičia, nikdy nie rovnocenne). Pravý partner je komplementárny, dopĺňa nás – t. j. rozhodne nie je úplne rovnaký ako my, a niektoré veci sa nám na ňom „nezdajú“ (obvykle tie, na ktorých potrebujeme sami nejako pracovať). Kým tí nepraví nás učia prostredníctvom zlých skúseností, ten pravý či pravá cez lásku a podporu. Preto je pravý vzťah najintenzívnejšou realizáciou našich možností v živote, tou najlepšou životnou verziou pre nás samých, núti nás rovnocenne rásť.
Samozrejme len v prípade, že takého partnera naozaj nájdeme. A čo je hlavné, že sme schopní s ním bezpodmienečný, blízky a pevný vzťah nadviazať, a celoživotne ho udržať.
Získať si toho pravého partnera je tiež cenná vec.
Poviem vám pravdu – to nie je obvykle až taký veľký problém. Lebo ten druhý nás vidí rovnako jedinečne. Ak pozorne vníma, cíti tú hlbokú spriaznenosť, akú nemožno dosiahnuť s nikým iným.
Zrada je v tom, že si možno niekedy až neskoro uvedomíme, že aj keď nás pravý vzťah tlačí k zmene, v skutočnosti tú zmenu nerobíme kvôli partnerovi, ale kvôli sebe – to my sami sa rastom stávame lepšími a dospelejšími. To my sami pre seba získavame najlepšiu z možností svojho života, ak sme dostatočne zrelí, aby sme to pochopili včas.
Najcennejšia vec v živote však je pravého partnera si udržať.
Nie vždy sa to podarí. Pretože je to náročné – vyžaduje si to byť pravdivý voči sebe a mať veľa odvahy. Je to o rozhodnutí pustiť toho druhého do svojho života naplno, navzájom sa spoznávať bez masiek. Je to silné rozhodnutie, a dokážeme ho spraviť len keď sme už dospelí, zrelo zodpovední.
Je jednoduchšie zháňať ustavične tých nepravých, pretože nás nenútia rásť. Nepovedia nám: „Hej, hej, kto Ti v živote tak ublížil, že máš ku mne tak málo dôvery?“ alebo „Čo za bolesť ukrývaš v ľavom pleci?“.
Pravdaže, rast bolí, niekedy je pohodlnejšie sa skryť do škrupiny zdanlivej vyrovnanosti a úplnej nezávislosti. Hoci tým, čo by sme sa naozaj mali snažiť dosiahnuť, je zmysluplná závislosť. Na zmysluplnej závislosti nie je nič zlé, práve naopak, je podstatou Života a Vesmíru, kde je hlboko prepojená so Zámerom sveta. Ten spája to, čo má byť spojené.
Planéty a obežnice vo Vesmíre sú vzájomne závislé. Život na Zemi závisí od Slnka. A sme aj súčasťou prírody – aj tá je hlboko prepojená s existenciou Zeme, vzduchu, vody, svetla, tepla… A či chceme alebo nie, závislosť je podstatou nášho života – sme závislí na vzduchu, vode, jedle, spánku, dostatku bezpečia a lásky – potrebujeme ich… Rovnako ako vzduch či vodu potrebujeme pravého partnera, naša duša je na ňom hlboko závislá.
Ale existuje jeden prípad, kedy toto puto musíme prerušiť – nemá zmysel byť závislý na niekom, kto si nechce pripustiť, že nás potrebuje rovnako ako my jeho, a ktorý s nami vzťah nebuduje. Veľmi múdry článok o tom pod názvom Spřízněné duše se chtějí a potřebují nájdete na:
https://psychologie.cz/spriznene-duse-se-chteji-potrebuji/
Jeho autor poukazuje na dôležitosť toho, aby sme boli závislí na tej správnej osobe.
A tak sa niekedy len dívame, ako ten druhý z nášho života odchádza, lebo nie sme ochotní sa zmeniť. Pretože ho nechceme vidieť ako „Ozajstného“. Pretože nemáme dostatok odvahy byť intenzívne blízko, vytvoriť zmysluplný príbeh, a – ako to výstižne na jednom českom webe napísal Merlin – pretože sa snažíme žiť len množstvo vlastných príbehov, namiesto jediného spoločného…
Záverom…
To je všetko.
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 17.4.2017
Celá debata | RSS tejto debaty