otvorene

Toto je príbeh o štáte, v ktorom zdravý rozum je viac než právnická fakulta. O sile odvahy a vytrvalosti, a o tom, ako jedna obyčajná právnicky neštudovaná matka z lásky ku synovi preukázala diskrimináciu štátu voči ľuďom s postihnutím a deťom ako obetiam. A pravdaže aj o štáte, v ktorom nadraďujú práva páchateľov právam obetí a diskriminujú chránené osoby v pozícii obetí.

Je to príbeh s otvoreným koncom, zatiaľ…

Špeciálna príležitosť je vždy pre mňa záverečný jedenástkový blog jedenástky. Ale tento raz je to príležitosť výnimočná. Riadim sa vždy svojou intuíciou – a tá mi hovorila, že k tejto jedenástke mi Osud niečo dodá. Je to tak. Záverečný blog jedenástky TERAZ je skutočne výnimočný.

Čítajte a uvažujte…

Rada píšem listy…

Niektorým z lásky. Iným preto, aby som si odškrtala všetky možnosti, aké možno v tomto štáte využiť na nápravu veci. Lebo, pravdu povediac, v reálnu nápravu v tomto štáte neverím. A len medzinárodné inštitúcie pôsobia ako majster Proper, vyčistia dočista zájdenú špinu.

Viem postupovať veľmi systematicky a odškrtávací postup poznám. Použila som ho už kedysi dávno, keď som posielala medzinárodnému súdu  podnet proti Slovenskej republike ohľadne zavádzaných poplatkov u lekára. Vtedajší minister zdravotníctva mi napísal pôvabný list, ako nám ľudia umierajú na ulici, lebo nemáme dostatok financií, keďže máme neplatičov zdravotných odvodov – a preto musíme platiť tie poplatky. Tak som jeho list pribalila k môjmu podnetu na medzinárodný súd, že minister zdravotníctva potvrdzuje mnou popisovanú situáciu verejného ohrozenia, a že na rozdiel od neho si myslím, že náprava stavu spočíva v účinnej legislatíve proti neplatičom, v čom ale je zo strany SR nečinnosť. A predstavte si, poplatky boli veľmi rýchlo vtedy zrušené, štát upravil legislatívu…

Prečo to teraz spomínam? Pretože teraz vám poviem, aký pôvabný list mi poslalo Ministerstvo spravodlivosti. Prišiel mi dnes, a poslali ho – predstavte si, aký je Zámer sveta šibal – poslali ho 7.2.2018, priamo na moje narodeniny. Ďakujem, Zámer sveta, krásny darček je to.

Poviem vám teraz o tom, ako potvrdzujú diskrimináciu chránených osôb – t. j. detí a ľudí s postihnutím – v pozícii obetí zo strany Slovenskej republiky.

V liste Ministerstvo spravodlivosti potvrdilo, že prešetrením môjho podnetu zistili – tak ako som na to poukazovala ja – zo strany Okresného súdu v Revúcej pochybenie – nesprávnu kvalifikáciu skutkovej podstaty trestného činu, pretože malo ísť o kvalifikáciu podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona.

Pojednávanie vo veci vtedy viedol samotný predseda súdu, – a tak mi je záhadou, ako taký učený človek nevie z legislatívy ani toľko ako ja – obyčajná neškolená matka. Namojveru, právnické fakulty, vstúpte si riadne do svedomia, čo to tých sudcov učíte. Kebyže som na vašom mieste, vlasy si šklbem každý deň, aký obraz o mojej škole utvárajú absolventi v praxi…

No hej, toto potvrdili vedome. Ibaže teraz vám poviem, čo potvrdili, dali čierne na bielom, hoci si to neuvedomili. Napísali totiž, že trestná sadzba páchateľke by sa nijakým spôsobom nezmenila ani zohľadnením statusu chránenej osoby. A čo to potvrdzuje, milí čitatelia, ktorí máte viac logického myslenia ako zástupcovia samotného ministerstva? Predsa to, že tento štát chránenú osobu zvýšene nechráni – inak by sadzba pre páchateľa predsa bola vyššia, ako u osoby nechránenej.

Zjednodušene povedané, slovenská legislatíva sa iba tvári, že chráni zvýšene chránené obete, ale v skutočnosti to tak nie je. A tak som oslovila ministerstvo ihneď večer otázkou, v čom že to potom podľa nich spočíva tá zvýšená ochrana? Priznám sa, tak ma ťahalo tam dopísať aj otázku, čo vlastne na tom ich ministerstve reprezentujú, lebo spravodlivosť to zrejme nebude, pri takejto legislatíve. Ale odolala som, myslím, že odpoveď ani oni nepoznajú…

Elena Predná Hora, 12.2.2018

P.S.: Nuž, je to podľa mňa smutná vizitka slovenskej justície, ak jedna právnicky nevzdelaná matka kvalifikuje skutkovú podstatu trestného činu správnejšie ako samotný sudca – predseda súdu, ktorý vedie pojednávanie…

A hej, ešte stále sa čudujete, milí čitatelia, že som o slovenskom súdnictve napísala jedenástku Augiášov chliev?