otvorene

Na mieste ministra školstva by som zvažovala, odkiaľ vezmem peniaze na podstatné zvýšenie platov učiteľov. Lebo to, čo ich čaká pri začiatku reálneho školského roka, bude skutočne na nezávidenie.

Deti bez výchovných hraníc, s veľkými deficitmi v učení. Po celé mesiace bez pravidiel, ktoré nasávajú do seba aspoň trochu v prostredí školy. Po celé mesiace bez dochádzky pravidelne do školy, bez učenia sa a úloh mnohé z nich. Mám deti rada, ale svorku vlkov by sme zrejme ľahšie vycvičili v tejto situácii.

Výskum, koľko rodičov by dalo deti do školy či škôlky od 1.6. 2020 prebehol…

Údajne ukázal, že viac ako 40% rodičov by deti do školy dalo.

https://denniks.sk/42523/prieskum-poslu-rodicia-deti-do-skoly-uz-v-juni/

To je o dosť menej ako polovica tých detí podľa mňa.

Tak si o tom, čo nám ten výskum hovorí, povieme… Článok v Pravde popísal výskum s veľavravným nadpisom, že až 40% detí… Nuž, ja by som názov článku zmenila, že takmer dve tretiny detí do školy nepôjdu – a tiež by to bola pravda.

https://spravy.pravda.sk/index.php?id=882&no_cache=1&preview=1&ux_tx_ttnews[tt_news]=552222

Otázne je – čo výskum nedotiahol – koľko percent z z detí, ktoré do školy nenastúpia, bude mať prístup ku online vzdelávaniu. 

Lebo doteraz deťom z osád učitelia úlohy distribuovali domov. Podľa novej verzie by mali učiť v škole – takže online by mali učiť ďalší učitelia (odkiaľ ich školy zoberú, však z tých doterajších bude časť učiť v škole a časť učiteľov sa bude venovať online 6-9)? A keďže vzdelávanie v škole nie je povinné, deti ho môžu kedykoľvek vynechať, prerušiť a ostať doma?

Problémy nastanú i u detí. Disproporcia narastá. Deti vzdelávané, teraz v škole učené – a deti bez akéhokoľvek závanu vzdelania doteraz, aj donekonečna a ešte ďalej. Naozaj by mali byť v tom istom ročníku?

A letné školy? Prosím, prosím – len školou to nenazývajte. Čaká azda niekto z vás, že tam zaostávajúce deti  – aj keby prišli, v čo neverím – doženú tento náskok detí poctivo sa učiacich online  a teraz v škole učených? Výchova hrou – no to je priestor pre mimovládky, aby deti prišli už s dobehnutým náskokom tých ostatných v septembri do školy.

Navyše – uniká mi logika celého toho postupu:

1. pôvodne mali ísť do školy deti bez prístupu ku učeniu na diaľku – deti zo SZP hlavne,
2. potom odrazu mali ísť ako prvé deti zdravotníkov, policajtov a vojakov – predpokladám, že ony prístup ku učeniu online mali – a prečo vlastne majú byť v práci, keď pandémia ustupuje? – ideme organizovať štátny prevrat? – ja by som skôr povedala, že nám treba poľnohospodárov, zberačov úrody, pekárov a dokladačov tovaru v obchoďákoch,
3. a do tretice – teraz sa robil výskum ohľadne dobrovoľnosti dávania detí do ZŠ a MŠ medzi rodičmi.

Tak je to mišmaš na entú podľa mňa. Bol ten výskum robený medzi všetkými rodičmi – ak áno, tak načo? Však postupnosť návratu oficiálne rozdelili do viacerých skupín podľa typu rodičov.

Alebo môžu dať deti do MŠ a ZŠ dobrovoľne tí lekári, policajti a vojaci? Nuž, ak ich dve tretiny ostanú doma s deťmi, tak to nie je taký úžasný úspech, ako ich dostať do práce.

Ak matka naďalej dostane 80% platu, tak sa to oplatí viac pri tých vyššie príjmových skupinách, nie?

Doma „na večné časy“? 

Zamyslela som sa i nad tým, ako dlho môže byť dobrovoľná domáca výučba detí, či pobudnutie rodiča s nimi doma ešte ťahané. Však je logické, že ak dostanete 80% príjmu bez pracovného výkonu, tak do práce nepobežíte. Najmä ak kvôli nej musíte vynakladať nejakú námahu – napríklad cestovať do tej práce, pracovať na zmeny a cez víkendy.

Druhou stránkou mince je, že ak začnú zamestnávatelia fungovať, potrebujú takýto výpadok zamestnanca výkonovo vykryť – a predstava, že zostane doma do neurčita a zamestnávateľ mu má držať miesto, je podľa mňa potom scestná. Mali by brať potom niekoho na zastupovanie – nevedno dokedy – lebo rodič sa môže pre návrat z karanténnej OČR rozhodnúť zrejme kedykoľvek?!

Otázok sa vynára viacero, isteže – napríklad ako sa bude tým matkám takéto obdobie rátať do dôchodku – akou sumou?

Nie sú to skrátka opatrenia domyslené do detailov – a prinesú podľa mňa problémy v krátkodobom aj dlhodobom horizonte

Nedoriešená je aj zodpovednosť v prípade nákazy…

Ako to bude  v prípade nákazy dieťaťa v škole? Kto bude niesť zodpovednosť – koho treba žalovať o náhradu škody? Školu, štát, či zákonného zástupcu dieťaťa, ktoré chorobu do školy donieslo?

Ako to bude u učiteľov, ktorí pôjdu napriek svojej rizikovosti učiť – čo ak ochorejú? Bude to uznané ako choroba z povolania? Alebo im veľkodušne kývnu rukou – tvoj problém, však si šiel dobrovoľne?

Teraz sa idú karanténovať domov ľudia cestujúci spoza hraníc – a deti z tých rodín budú chodiť do školy, partnerky do práce, hoci dotyčný sám môže sedieť v karanténe. Aká je trestnoprávna zodpovednosť v takom prípade – ak niekoho nakazia blízki „karantenizovaného“ človeka? On sám nič neporuší, však sedí doma. Lenže „ochrancovia národa“ akosi pozabudli na jeho blízkych. Čo ak niekoho nakazí jeho dieťa, alebo jeho partnerka, ktorí sa nakazili od neho?

A hej, čo ďalej, keďže už teraz je jasné, že nebude dosť učiteľov v školách na malé skupinky žiakov – a ani priestorov, ak by všetci žiaci mali nastúpiť? A nemali od septembra pribudnúť povinne i deti od 5 rokov v MŠ?

Je potrebné otvorene hovoriť o týchto otázkach.

Elena  26.5.2020