otvorene

Rozprávky mám hlboko v srdci. Kedysi som čítala aj knihu o ich pokračovaní A ako to bolo ďalej – o tom, čo sa stalo, keď zazvonil zvonec a rozprávky bol koniec. Lebo tým neskončil život rozprávkových hrdinov, práve naopak – mali začať žiť pokračovanie svojho príbehu.

Podľa logického očakávania by to mal byť príbeh šťastný. No niekedy uvažujem nad tým, či to bolo naozaj tak. Či žili v láske pokojne svoj každodenný život, až kým neumreli. Možno aj hej, lebo v tých časoch ešte neexistoval Pokec, kde popri manželstve môžete prevádzkovať chovnú stanicu pebehlíc, ochotných dať kedykoľvek a komukoľvek.

Rozprávkové príbehy sú skrátka úžasné. Hodnotovo nás vedú, že sa oplatí byť čestný, láskavý, odvážny a vytrvalý, ak chceme kráčať v ústrety šťastnému osudu. Musíme byť skrátka dostatočne zrelí.

A je zvláštne, ako sa stretávajú kultúry na istej úrovni vyspelosti v tom, čo je ľudsky prospešné. Aj šamani pri rozvíjaní svojej sily získavajú dary, hodnotovo podobné tomu, k čomu nás vedú rozprávky.

Presne o šamanských daroch v tejto chvíli uvažujem, a o niečo z tých myšlienok sa s vami podelím.

Na ceste k sile šaman dostáva dar odvahy, ktorá vedie semienko ku klíčeniu a nás ku ozajstnému životu namiesto toho instantného. Dve Villoldove knihy presne s touto tému mám rozčítané, cítim jemný tlak koincidencií. Žiť odvážne znamená byť schopný žiť s neistotou, bez záruky ako niečo bude pokračovať.

Šaman dostáva i dar trpezlivosti. Verí v správny okamih a je natoľko zrelý, že sa nevynucuje ilúziu pokroku. Lebo semienko rastie, aj keď je ešte pod povrchom, zapúšťa korienky, klíči.

Tretím darom šamana na jeho ceste je súdnosť. Je prepojená so sprítomnením a brzdí našu potrebu napraviť všetko na svete teraz hneď. Nie ja to tu riadim.

Premietam si tie tri oblasti vo vzťahu ku sebe a svetu.

Chce to skutočne hlbokú dôveru k Zámeru sveta, dívať sa na veci s porozumením, že toto je optimálna verzia sveta. Že i tie desivé a z nášho pohľadu zlé veci sú súčasťou toho celku a zapadajú do toho všetkého ako kolieska v hodinkách. Je to skrátka zložitý mechanizmus, ktorému z nášho obmedzujúceho pohľadu nerozumieme. Ani nie je cieľom mu porozumieť – nie my to tu riadime. Stačí uvedomiť si, že náš pohľad na veci je jednoducho len náš pohľad. A ten je hodne iluzívny. Veď aj slnko, mesiac i hviezdy vidíme ako malé body na oblohe, v skutočnosti sú to vzdialené svety.

Správny okamih je niekedy náročné vyčkať – lebo niektoré semienka prirodzene vyklíčia po troch dňoch, a iné po 60 dňoch. Správny čas je i našej zrelosti, lebo aj pôda je pre semienko dôležitá. Ale namiesto pochopenia, že interval môže byť prirodzene dlhý, láme nás iluzívnosť, že azda nie sme dosť dobrí, keď pravý čas ešte neprichádza. V skutočnosti ten interval nemusí vôbec byť o nás. Veci, ktoré rýchlo klíčia, obvykle aj rýchlo hynú. A tak dlhé klíčenie môže byť spojené s trvácnosťou klíčiaceho.

Žiť s odvahou je náročné. Lebo na jednej strane rozumieme tomu, že neistota je súčasťou nášho života a nikto nepríde s papierom  aj s pečiatkou – aha, ja som ten spoľahlivý človek, ktorý ti neublíži, tak otvor hradnú bránu a pusti ma za múry svojho sveta. No na druhej strane som práve dnes k téme dumala – lebo počujem, ak niekto hovorí, aj ten tichý hlások za nahlas povedaným. Niekedy nám ľudia povedia veľa tým, čo nám hovoria, ale ešte viac tým, ako to hovoria. Ak vám niekto zdôrazní, že vám nikdy neublíži, tak by ste sa od neho mali rozbehnúť veľmi rýchlo. Prepánajána, načo vám to hovorí? Ak by to naozaj bola pravda, nemal by potrebu zdôrazňovať túto hranicu. Ak vám niekto povie ako základnú charakteristiku iného človeka, že to je slušný človek, tak to prezrádza, že slušnosť si cení a zároveň on sám túto hranicu rešpektuje, je to pre neho zrejme dôležitá osobná charakteristika.

O dare súdnosti hovoria šamani, že náš zrak pri nej nie je zastrený. Snažím sa vidieť svet a ľudí nezastrene. Teraz už dokážem takýmto veciam venovať pozornosť, vnímať ich jasne. Predtým som ich videla a počula, ale stále som si pri rizikových ľuďoch hovorila, že ten človek má predsa potenciál byť lepší. Dnes som v prítomnosti a uvedomujem si, že ten človek takýto je. Oveľa viac si pravdivo všímam detaily. Lebo ak človek túži po svetovom mieri a pritom kopne susedovu mačku, niečo nie je v poriadku.

Vďaka súdnosti môžeme zadefinovať hranice iným. Ale i sebe – to mám ja na pamäti stále, lebo kopem za niektoré veci, aby sa zmenili, no necítim sa ako záchranca sveta, nehrám sa na neho. Robím veci v malom rozmere, načúvam tichý hlas svojho svedomia, no nepreceňujem svoju rolu v zmene sveta.  Mojou témou je hlavne práca s odvahou – lebo nedôvera voči ľuďom je teraz ukrytá hlboko vo mne, odkráčam od kohokoľvek i v polovici vety – a jediný, kto dokáže prejsť cez múry je človek, ktorý ma dovedie k tomu, že mu začnem pozorne načúvať.

Vo vzťahu ku šamanskému daru odvahy – je dôležité rozlíšiť medzi odvahou, schopnosťou žiť s neistotu, a medzi bezhlavým, naivným riskovaním pri zjavnom probléme. Žiť  s neistotou neznamená naťahať si do života evidentne problémových ľudí – to by nebol život s neistotou, ale s nepohodou. Lebo čakať, že sa z problémovo sa správajúceho človeka stane čestný a zodpovedný, je asi také rozumné, ako mať vajce husi a čakať, že sa z neho vyliahne holubica.

Vrátim sa k tým rozprávkam, ktoré som v úvode spomenula. So šamanskou filozofiou ich prepája z môjho pohľadu ešte jedno – v oboch sú inšpiratívne príbehy. Rozprávky i šamanská cesta nám ich hovoria, a pomáhajú nám tak žiť vlastný príbeh. Lebo dobrý učiteľ neučí, len inšpiruje, a podporuje nás kráčať vlastnou cestou a vlastným tempom                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                       Elena   19.8.2020                                                              .