otvorene

Medzinárodný deň úsmevu máme dnes.

Ako uvádzajú encyklopedické zdroje, oslavovaný je od roku 1999, kedy ho navrhol Harvey R. Ball – je to známy tvorca smajlíka. Chcel ním vyjadriť dôležitosť dobrej nálady a sily úsmevu.

Pouvažujem o tomto sviatku, a aj o úsmeve, pravdaže.

Úsmev…

Vedieť sa naozaj úprimne usmievať je podľa mňa v živote moc cenná vec.

Úsmev je veľký komunikátor, most medzi ľuďmi. Odlišujem ľudí usmievajúcich sa na povrchu, so stálym falošným úsmevom „za každú cenu“. A ľudí, vnútorne radostných, ktorí dokážu utvárať pohodu. Neusmievajú sa stále, no úsmev ich rozžiari vnútorným svetlom.

Úsmev je i most v nás samých. Je našim vnútorným svetlom, presvetľuje temné kúty v nás. Prepája naše srdce s nádejou „svitania“ a životnej odvahy. Úsmev mi bol vlastný, kedysi ma aj volali „slniečko“, dokážem sa pochabieť ako malé dieťa aj dodnes. Uchovať si detský priezračný, dôverčivý pohľad na svet a  schopnosť i za mrakmi vidieť slnko pokladám za vlastnosť, ktorú by sme si mali v živote chrániť a rozvíjať.

Mnohí sa vzdajú, prispôsobia sa spoločnosti a jej pravidlám „ako sa patrí správať“ a pracujú na kariére, hľadajú „trendy“ partnera, budujú symboly spoločenskej úspešnosti. Moje vodnárske rebelské Ja sa búri takým mantinelom šťastného života, mám inú predstavu zmysluplnej kariéry, partnerstva i úspechu. Vizionársky veľký projekt by bol tým, čo pokladám za lákavé profesijne. Úspech chápem ako sebarealizáciu a zmysluplnosť krokov. A správny partner podľa mňa – hm, kedysi dávno som v úvode svojho denníka napísala, že hľadám chlapa s čistým srdcom – no hľadala som akosi zle. V jednej chvíli si uvedomíme „pritesnosť hraníc“, či to, že sme kdesi uviazli – avšak naivne pokračujeme a veríme, že sa veci zmenia. Lenže je nezmysel čakať iný výsledok pri tom istom konaní. Treba sa zasmiať na svojej iluzívnosti, a hlavne sa z nej poučiť.

Vyčariť úsmev…

Nejde v živote len o to, že sa človek vie sám usmievať a či sa vie úprimne radostniť. Ale i to vnímam, či neberie úsmev druhým, či je ohľaduplný a čestný, zodpovedný, citlivý, vnímavý. Či dokáže konať nezištne dobro a vyčariť úsmev iným – nie vtipmi a žartíkmi, ale svojim láskavým konaním.

Mám rada i humor, pravdaže, ale uvedomujem si rozdiel medzi hrejivým humorom a iróniou, sarkazmom či zlomyseľnosťou, ktoré v sebe miesto radostnosti skrývajú vnútorný hnev a agresiu. Smiať sa iným nie je žiadne umenie.  Pokladám však za  cennú vec vedieť sa zasmiať sám sebe a v sebe. Aj viaceré moje obľúbené knihy sú plné humoru a „sebapošťuchávania“ – Šmídove knihy, Betty MacDonaldová, či Zabij a zachraň od Johna Moora.

Otvoríme nejakú knihu, čo nám hodí k téme?

No dajme. Óooo, no ma teda pobavilo – otvorila som náhodne knihu o šamanizme, Villolda Odvážne snění – lebo veď pozrite ten citát:

Smiech pomáha naše telo regenerovať z vyčerpania napätím, znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu, chráni naše srdce a posilňuje imunitu. A zmysel pre humor má nepochybne aj samotný Vesmír a smiech je zapísaný do našej DNA. V hinduizme je posvätná slabika Óm pokladaná za zvuk smejúceho sa Vesmíru. Každodenný život môže byť absurdný, naplnený dôkazmi, že i Stvoriteľ má zmysel pre vrtochy. Ako sa hovorí, ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch. 

A  Zámer sveta sa tichučko smeje, ako nám zasa raz pripomenul, že nič nie je náhodné,

Elena  2.10.2020