Systémový pohľad na správanie dieťaťa a jeho ťažkosti je úzko prepojený s tým, že nie je osamelým ostrovom v mori, ale členom nejakého systému, rodiny.
Ak má dieťa ťažkosti, nemusí ísť iba o ťažkosti zrkadliace nejakú jeho poruchu – môžu byť reakciou dieťaťa na poruchu systému, na nejaké bolestné udalosti v živote rodičov či iných predkov. Deti sú vždy lojálne svojim rodičom. Aj keď nám zdanlivo oponujú, vždy nevedome ťažko pracujú na tom, aby svojím správaním dali do poriadku veci za svojich rodičov. Správanie dieťaťa tak môže mať pre nás dôležité systemické posolstvo.
O tom je kniha s názvom Aby deti mohli byť deťmi…
Málokedy sa stáva, že je kniha užitočná profesionálom rovnako ako rodičom. No u tejto knihy to neplatí. Jej ambíciou je otvoriť oči aj srdce rodičom, aj pedagógom a terapeutom.
A vyzerá, že to nie je ambícia prehnaná.
Ako sa píše v popise ku vydávanej knihe, ktorú napísala Bibi Schreuder
Čo ak sa zvláštne správanie detí iba snaží skompletizovať nejakú históriu alebo dôležitú rodinnú tému?
Čo, ak chce poukázať na to, že niektoré témy zostali v rodine tabu a roky či generácie sa o nich nehovorí akoby vôbec neexistovali?
A čo ak je takéto správanie dieťaťa signálom, že nastal čas bolestivé udalosti prijať ako fakty?
Čo by sa stalo, ak by sme ich neposudzovali a konečne im dali vlastné miesto? Povedali by ste napríklad, že konštelácia nám môže ukázať, ako „zvláštne“ správanie dieťaťa môže súvisieť s istými nepríjemnými udalosťami zo života starých rodičov počas vojny?
Ja osobne sa na tú knihu veľmi teším. A keďže v linku na Doniu kniha ešte potrebuje podporu aby vyšla, viete si tam o nej prečítať viac a aj jej vydanie prípadne podporiť zakúpením knihy.
https://donio.sk/kniha-rodicovstvo
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty